podnebie -ia s.
1. priemerný stav počasia v istej oblasti, klíma: mierne, tropické p.
2. klenutá priehradka medzi ústnou a nosovou dutinou: mäkké, tvrdé p.;
podnebný príd.: p-é podmienky
podnebie -bia -bí s.
baldachýn ozdobná plochá strieška nad oltármi, trónmi a starodávnymi posteľami • zastar.: nebesá • nebesia • podnebie: posteľ s baldachýnom, nebesami, podnebím
podnebie 1. priemerný stav poveternostných pomerov v istej oblasti • klíma: vysokohorské podnebie, vysokohorská klíma • zastaráv. povetrie: lekár mu odporúčal zmenu povetria
2. klenutá priehradka medzi ústnou a nosovou dutinou • anat. palátum • zried. nebce: jazyk sa mu prilepil na podnebie, nebce
3. p. baldachýn
podnebie, -ia str.
1. priemerný stav poveternostných pomerov v určitej oblasti, klíma: teplé, chladné, drsné, vlhké, kontinentálne, vnútrozemské, tropické, subtropické p.;
2. horná časť ústnej dutiny, palátum: tvrdé, mäkké p.; Jazyk sa mu lepil na podnebie. (Heč.)
3. z látky zhotovená ozdobná strieška, baldachýn: postele s podnebím z drahého zeleného hodvábu (Kal.); pri procesii podnebie nosiť (Kuk.);
podnebný príd. k 1, 2: p. činiteľ, p-é pomery, p-é podmienky; p-á mandľa
podnebie i podnebenie s. 1. csl klenutá priehradka medzi ústnou a nosovou dutinou: Do podňebé mi dau̯ inekciju (Dol. Lehota DK); Má takia mechúriki na podnebenú ako zäbre (Brusník REV); Že sa jéj na podnebí vihodzev pupák, dala som jéj repíček, abi si s ním viplachuvala hubu (Červeník HLO); Mau̯í má na podnebiu vrídek (Jablonové MAL); Na podňebeňu mu narosla bozuľa (Smižany SNV); Poparila jem sebe podňebeňe, aš śe mi zdulo (Dl. Lúka BAR); Podňebeňe mal dočista zapaľene tod Joško (Hlinné VRN) 2. zried. priemerný stav počasia v istej oblasti, klíma: F tej Amerike to celkom inuo podňebé proťi tutejšiemu (Dol. Lehota DK); Tam bolo horúcé podňebé a tag mohli jésť len olej (Jásová HUR) 3. baldachýn, obradná strieška v kostole; kostolná rekvizita na procesie: Kec ca išlo na skríšenié ven s kostola s procesciju, štiré opčané niésli nat knazom s prevelebnú svátoscu podnebié (Brestovany TRN); podňebié (V. Maňa VRB); podnebí (Brodské SKA)
podnebie [-ie, -í] s 1. nebeská klenba, ovzdušie, povetrie: divum: povetri, podnebi; hypaethrus: neprykryte mjsto aneb slobodné podnebj (KS 1763) L. Urniger: Tatrman nad podnebjm (KS 1763 astron) súhvezdie Vodnár 2. vrchná časť miestnosti, strop: powal zeleznjm baranem ubyty, podnebj deskamy taflowane gest (KoB 1666) 3. priestor pod strechou, podkrovie, povala: pod strechou gest podnebi (:podlaha, pawlač:) (OP 1685) 4. poschodie, podlažie v budove: mladenec na okne spice spadl z tretiho podneby dolu a wzat gest mrtwy (Le 1730); býwagj wčelnjky y na dwoge podnebj, kdežto se dwa rady geden nad druhým kladau (GO 1792) 5. podpalubie na lodi: plawcy behagj po podnebj ssyfu (OP 1685); fori: podnebj w lodi (DSL 18. st) 6. ozdobná strieška, baldachýn nad niečím: postel s podnebjm gedna (TRENČÍN 1597); podnebj z čerwenej kytagky, na nemž gesť sluncze, mesycz, monstrantia (P. BYSTRICA 1611 E); na lektiku remena s podnebim fl 18 (B. BYSTRICA 1692 E); postyel czerna bez podnebja (BECKOV 1729) 7. anat horná časť ústnej dutiny, palátum: yazyk z podnebym ustnjm kosstuge ssmaky (OP 1685); deweť uduw potrebuge člowek ku mluweňi, hrdlo, gazik y podneby, y dwa piski spolu (GV 1755); natrhni neb narež mu (volovi) na podnebj tretu hrčku z nožikom (PL 1787); -ný príd k 1: hypaethriae ambulationes: wen podnebné precházky (KS 1763)