pobočka -y -čiek ž. pobočný závod, ústav ap., odbočka, filiálka: p. podniku, banky
pobočka -ky -čiek ž.
pobočka pobočný ústav, podnik, inštitúcia a pod. (op. centrála) • filiálka: pobočka, filiálka banky, poisťovne • expozitúra: expozitúra firmy • odbočka: založiť odbočku klubu filatelistov • zastar. fília: banská fília
pobočka, -y, -čiek ž. pobočný závod, filiálka, paralelka: krajská p., zriadiť p-u ústavu
pobočka1 ž. i pobočok1 m. 1. strsl, zsl obyč. mn. č. bočný remeň, povrazec na pripnutie koní o voz: Pridrž mi ten poboček, kím zapréhňem! (Dol. Lehota DK); Na brce sa zakladajú pobočki (Blatnica MAR); Na brccáh na koncoh boli háčki a tan sa zapojili s pobočkóv reťáski (Bošáca TRČ); Po robote odepau̯ pobočki a vipráhou̯ koňe (Bánovce n. Bebr.); Kuón taško tahal a ottrhél poboček (Vaďovce MYJ); Odopav som mu pobočku a tag ňemohov ťahat (Ludanice TOP); Ket kone moc tahali, rostrhóv sa jím poboček (Lipová NZ); Chámoví štranek sa dával na pobočki (Modranka TRN) 2. sor povraz na upevnenie šiatra: Ku šatru patriľi tri žeľezne a tri drevene kľini do zeme a na ňich pobočki silne (Bobrov NÁM)
pobočnica i pobočka2 ž. obyč. mn. č. strsl krajný dlhší drúk na doštených al. rebrinových bočniciach na voze: Pri voze museľi biť silne pobočki (Bobrov NÁM); A zme i ťín robeli a ťie sa volali štafle a mi zme to volali, že orá, takie štvrťe; to bolo zdľže na šťiri metre, na tie pobočňice, na vos, tie drúke (Tek. Breznica NB)
pobočok1 p. pobočka1