plač -u m. slzami (a vzlykaním) prejavený pocit žiaľu, bolesti, nárek: usedavý p.; dieťa prišlo domov s p-om plačúc; je mi do p-u
plač -ču pl. N -če m.
plač -ču pl. N -če m. ▶ prejav žiaľu, niekedy i radosti, dojatia spojený s ronením sĺz, príp. aj s vydávaním zvukov, vzlykotom, nárek: detský, ženský p.; tichý, hlasitý, srdcervúci p.; p. bábätka; nemá dôvod na p.; pustiť sa, dať sa do plaču; chvela sa od potláčaného plaču; je mu do plaču chce sa mu plakať; syn prišiel zo školy domov s plačom; o mojich nočných plačoch vedela všetko; Tvár mala červenú od plaču a oči plné sĺz. [K. Gillerová] ◘ fraz. je to do plaču je to veľmi smutné; mať plač na kraji/na krajíčku mať blízko k plaču, začínať plakať; ostali mu len oči pre plač je nešťastný, smutný z výsledku činnosti ◘ parem. po smiechu býva plač po veľkej radosti prichádza veľký smútok; ranný dážď, ženský plač a psie krívanie nemá dlhé trvanie niektoré javy rýchlo pominú
plač slzami prejavený pocit žiaľu, bolesti • nárek: bolestný plač, nárek nad stratou otca • expr.: fňukot • fňuk • fikot (prerývaný plač): ozýval sa ženský fňukot, fikot • vzlyk • vzlykot (prerušovaný plač): potláčať vzlyk, vzlykot • poet. osrk (Hviezdoslav) • expr.: bľakot • bľak • expr. rev (silný plač): pustiť sa do revu • expr.: ryk • rykot • výlev (reč spojená s plačom): nebudem počúvať jej výlevy • hovor. lamenty (Urban) • poet. kviľba (Figuli) • hovor. lamentácia
plač, -u m. prejav citového vzrušenia, žiaľu, zried. i radosti, spojený s ronením sĺz a s vydávaním nepríjemných zvukov: detský p., srdcervúci p., usedavý, žalostný p.; dať sa, pustiť sa do p-u, potlačiť p.; hovoriť, prosiť s p-om; skriviť tvár do p-u; je mu do p-u chce sa mu plakať; Po smiechu býva plač. (prísl.) Šklbala si vlasy a v plači sa zachodila. (Ondr.)
● hovor. vždy má plač na konci (končeku) je náchylný plakať; to je do p-u smutné
plač m. csl slzami a vzlykaním prejavený pocit žiaľu, bolesti, nárek: Tag ma potom s prozbou a s plačom prijaľi (Chlebnice DK); Počujem krik, plač, retovaňia (V. Lom MK); Dala sa do plaču porát (Ružindol TRN); Dobre śe nezaduśila ot plaču (Dl. Lúka BAR) F. raňajší dážď je ako ženskí plač (Pukanec LVI), ženskí plač a ranní déždž dúho ňetrvajú (Bošáca TRČ) - ženský plač rýchlo pominie; chlopski plač jako lonski šnach (Klokočov ČAD) - zmizne bez stopy; uš ci aňi pladž ňespomože (Žakarovce GEL) - nič ti nepomôže; pladž ot smrťi ňepomuože (Jasenová DK) - je zbytočné plakať; po smiechu bíva plač (Lutila KRE) - radostné chvíle obyčajne vystriedajú smutné
plač m 1. prejav citového vzrušenia al. fyzickej bolesti, spojený s ronením sĺz: žalostivým plačom sme k sobe mlovili (PV 1595- 1608); velý plač, kvílení učinili ženy, když svojich manželúv našli zmordovaných (ASL 1684); ljce (muža) byli wimorené, wičky od plaču a hladu čerwené a zapálené (VP 1764); twár knyeza od wyna horiczy a očy bez plaču slze wylewaiczy (PeP 1770); negprwnegssj hlas djtete gest plač (BH 1798); male dita od domu zabludilo, sem tam po ulicach s plačom sa tulalo (MiK 18. st); prende plač, nastane radost (BlR 18. st) L. gestlibi Bohu se libilo, abi gi wčilegsseg nemoci skrze smrt časnu z tohoto udoli plače do wečneg radosti powolati račil (ZÁBORIE 1730) zo Zeme v náboženskom chápaní 2. bibl žalospev: (židia) povinnj gsau v školách plač Geremiasse prozpevovati (BT 1758); y ginssi hrissnici z ponizenostu a wdecnostu ho oslawugu wiznawagice w placoch Jeremiasse proroka w kap. 22 (MS 1758); swedka powolawam Jeremiasse proroka, w placoch swich wiznawagiciho (MK 18. st)