plánovanie -nia s.
plánovanie -nia s. i odb. ▶ cieľavedomé zostavovanie, tvorba plánov pracovných činností, úloh z hľadiska obsahu, časového priebehu v budúcnosti, dôležitosti a pod., príp. aj určovanie konkrétnych postupov na dosiahnutie stanovených cieľov: krátkodobé, strednodobé, dlhodobé p.; národohospodárske, podnikové, regionálne p.; finančné p.; strategické p. podniku analyzujúce podnikateľské prostredie i budúce možnosti a hrozby, vytyčujúce ciele, prostriedky, stratégie; projektové p. zamerané na zabezpečenie istého projektu; územné p. zamerané na komplexné riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia; p. výroby, výrobné p.; metódy a techniky plánovania; východiská obranného plánovania vytvárajúce predpoklady na zabezpečenie obrany štátu podľa možností a dostupných limitov ľudských, vecných a finančných zdrojov; najnovšie trendy v oblasti architektonického plánovania; získať podklady na operatívne dopravné p.; cieľom daňového plánovania je úspora daní; (prv) socialistické centrálne p. (napr. v bývalom Československu) v ktorom rozhodujúcu úlohu mali rozhodnutia centrálneho plánovacieho orgánu určujúceho záväzné úlohy ▷ ↗ i plánovať