Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

peniaze peňazí m. pomn. štátom uznané platidlo ako prostriedok výmeny, mince a bankovky: kovové, papierové p., drobné p., zarobiť (si) p., požičať niekomu p., počítať p., minúť (všetky) p.; publ. → prepierať špinavé p.

● ide to do p-í veľa to stojí; ťažké p. veľká suma; byť pri p-och mať (veľa) peňazí; → vyhadzovať p. oknom plytvať; sedieť na p-och byť veľmi šetrný, lakomý; za → málo p-í málo muziky;

peniažky -ov m. pomn. zdrob. expr.

peniaze peňazí m. pomn.; peniažky ‑ov m. pomn.

peniaze peňazí D peniazom L peniazoch I peniazmi m. pomn.

peniaze peňazí D peniazom L peniazoch I peniazmi m. pomn. ▶ štátom uznané platidlo ako prostriedok výmeny, peňažné prostriedky, financie; zúčtovacia jednotka vyjadrujúca hodnotu tovaru: papierové p. bankovky; p. daňových poplatníkov odvedené dane; poctivo, ťažko, ľahko zarobené p.; kúpna sila peňazí množstvo tovarov a služieb, ktoré možno kúpiť za určitú peňažnú jednotku; čerpanie peňazí z eurofondov; zostatok peňazí na účte; chorobná túžba po peniazoch; falšovanie peňazí; pracovať za smiešne p. za neúmerne nízku mzdu; počítať p. ↗ i fraz.; mať málo, veľa peňazí; dlhovať niekomu p.; vybrať si p. z bankomatu; šetriť si p. na auto; investovať p.; nevedieť hospodáriť s peniazmi; požiadať o vrátenie peňazí; poslať niekomu p. na účet; vyplatiť klientom p. za zrušený zájazd; hrať o p.; pripraviť, obrať niekoho o p.; spreneveriť p.; prísť, dostať sa k veľkým peniazom; previesť p. do cudziny; školy zápasia s nedostatkom peňazí; sú to zbytočne vyhodené p.; bola to strata času a peňazí; kde vziať toľko peňazí?; financovať predvolebnú kampaň z vlastných peňazí; ušetrené p. použiť na skvalitnenie služieb; expr. predávať byt za nekresťanské p. za neprimerane vysokú sumu; Robil všetko pre peniaze, s nechuťou a možno aj so strachom. [R. Sloboda]; Vždy, keď ide o peniaze, ide aj o moc. [Ľ. Jurík]; Nevedno, z čoho tam zbohatol, ale domov sa vrátil so slušným balíkom peňazí. [E. Urbaníková] ▷ fin. jednodňové peniaze úvery, vklady medzi bankami al. v rámci burzových obchodov na dennú výpovednú lehotu; neplnohodnotné papierové peniaze peniaze s núteným obehom majúce reálnu hodnotu nižšiu, ako je označená, vyrazená hodnota; ekon. drahé peniaze peniaze v čase, keď sú úrokové miery vyššie než ich priemerná dlhodobá úroveň úrokovej miery, ↗ i fraz.; lacné peniaze označenie pôžičiek, ktoré možno získať pri nízkej úrokovej miere, ↗ i fraz.; nominalistická teória peňazí teória popierajúca vnútornú hodnotu peňazí a hodnotiaca peniaze podľa ich nominálnej ceny nezávisle od hodnoty zlata; práv., publ. pranie špinavých peňazí legalizovanie peňazí získaných z trestnej činnosti (predaja drog, obchodovania s ľuďmi, so zbraňami, z prostitúcie, vydierania, pašovania, lúpeží a pod.) al. iným nezákonným spôsobom, uvádzanie nezákonne získaných peňazí do obehu □ čierne peniaze z ktorých nebola odvedená daň al. ktoré pochádzajú z nelegálneho obchodovania; drobné peniaze peniaze malej hodnoty, mince; hotové peniaze peniaze vo fyzickej podobe (bankovky, mince) pripravené na platenie, hotovosť
◘ fraz. hovor. mať peňazí ako pliev mať veľmi veľa peňazí, nakladať s veľkým množstvom finančných prostriedkov; byť na peniaze byť ziskuchtivý, konať zištne, s ohľadom na výhodné možnosti ľahkého zisku; byť oslepený/zaslepený peniazmi/leskom peňazí a) považovať peniaze, majetok za najvyššiu hodnotu a podľa toho aj žiť b) byť podkupný, podplatiteľný, prikloniť sa v určitej veci k tomu, kto ponúkne viac peňazí; byť pri peniazoch mať veľa peňazí; byť/zostať bez peňazí a) (momentálne) nemať peniaze b) byť chudobný; cítiť u niekoho peniaze odhadnúť dobrú finančnú situáciu niekoho; dať niekomu peniaze na ruku vyplatiť niekoho v hotovosti (obyč. hneď po vykonaní práce, uzavretí kúpy a pod.); expr. dávať/hádzať peniaze do [bezodnej] studne poskytovať, míňať neprimerane veľké množstvo peňazí a bez žiadaného efektu; ide to do peňazí veľa to stojí, je to drahé, finančne nákladné; judášske peniaze odmena za zradu; kúpiť niečo za drahé peniaze kúpiť niečo veľmi draho, dať za niečo neprimerane veľkú sumu; kúpiť niečo za lacné peniaze kúpiť niečo veľmi lacno, pod cenu; nepozerať na peniaze a) rozhodovať sa pre niečo bez ohľadu na to, koľko to stojí b) neobmedzovať svoju spotrebu, veľa míňať, nevedieť šetriť; publ. obracať peniaze dávať peniaze do obehu, obyč. na dosiahnutie zisku, podnikať s peniazmi; odkladať/schovávať peniaze pod matrac/do matraca/do pančuchy/do ponožky držať hotovosť doma; peniaze ho pália vo vrecku neuvážene utráca, nevie šetriť; peniaze sa mu len tak hrnú rýchlo bohatne; pchať si peniaze do vrecka neprávom využívať niečo vo svoj prospech; počítať peniaze šetriť; pustiť peniaze minúť, vydať peniaze, často s ohľadom na potrebnú vec; púšťať peniaze dolu hrdlom všetko prepíjať; rozhadzovať peniaze narábať s peniazmi nehospodárne; sedieť na peniazoch a) byť veľmi sporivý, skúpy, lakomý b) blokovať peniaze, obmedzovať ich míňanie; ťahať/vyťahovať/vytiahnuť od niekoho/z niekoho peniaze rafinovane, úskokom, nátlakom, prehováraním a pod. získavať, získať od niekoho peniaze; točiť/otáčať peniaze dávať peniaze do obehu tak, aby sa dosiahlo ich zhodnocovanie, aby prinášali zisk; hovor. triasť sa za peniazmi byť lakomý; slang. visieť niekomu peniaze dlhovať; vyhadzovať peniaze von oknom al. vyhadzovať peniaze na niečo/za niečo plytvať peniazmi, vynakladať ich na zbytočnosti
◘ parem. čas sú peniaze čas je vzácny, treba ho účelne využiť; peniaze boli a budú netreba byť lakomý; peniaze hýbu svetom peniaze ovplyvňujú dianie; peniaze kazia charakter ak niekto (ľahko) príde k peniazom, môže ho to mravne narušiť; peniaze ležia na ulici k peniazom možno ľahko prísť, sú ľahko dostupné; peniaze nesmrdia pre peniaze je človek ochotný obetovať veľa (aj vlastnú česť); peniaze nie sú všetko okrem peňazí existujú v živote aj iné hodnoty; za málo peňazí málo muziky a) za malú odmenu nemožno žiadať veľa práce b) výsledok býva primeraný vynaloženej námahe; veľa muziky za málo peňazí získať niečo hodnotné bez väčšej námahy al. veľmi lacno, výhodne ▷ peniažky -kov m. pomn. zdrob. expr.: Dlho mu trvalo, kým sa naučil gazdovať s peniažkami. [P. Jaroš]; Vlna a ovčí syr sa dobre predávali a bačovi sa peniažky len tak sypali. [Ľ. Feldek]
◘ fraz. peniažky sa kotúľajú [jedna radosť] peniaze sa rýchlo míňajú

---

peniaze, peňazí m. pomn.

1. prostriedky majúce určitú hodnotu, používané v platobnom styku, platidlo: československé, cudzozemské p.; papierové, kovové p., falšované p.; drobné p. platidlá s malou hodnotou; ukladať p. na knižku v banke;

2. peňažná suma, čiastka obsahujúca istý počet platidiel: štrngať p-mi; obsýpať dakoho p-mi; čítať, vyplácať, rátať p., rozhadzovať, prehajdákať, míňať, honobiť, zhŕňať p., hotové p. v hotovosti; A keď sa ožení, bývanie a chovu mu dám v peniazoch. (Kuk.) A že z tých päť P chýba jej len najchatrnejšie, najtichšie: peniaze? (Vans.); hovor. stojí to veľké p. je to drahé; expr. kúpiť, predať niečo za drahé, nekresťanské p. draho; hovor. dostať, vyplatiť na ruku p. v hotovosti; hovor. má p-í ako pliev veľmi veľa; hovor. triasť sa za p-mi byť lakomý; expr. za málo p-í málo muziky za málo peňazí sa dá málo kúpiť; expr. p. ho pália vo vrecku neudržia sa uňho, nevie šetriť;

peniažky, -ov m. pomn. zdrob. expr.

peňaze p. peniaze

---

peneži p. peniaze

---

peniaze m. pomn. (peňaze, peňeźi) csl platidlo ako prostriedok výmeny: Chmotor mi potom tie peňáze pojčau̯ (Dol. Lehota DK); Pán im dau̯ peňiaze a za to si ženi kúpili cukríki a chlapi dačo na vipiťie (V. Maňa VRB); Mám doma veľie peňazí (Klenovec RS); Neskáj robíme len za penáze (Vaďovce MYJ); Nemali penez na drevo ludé (Ružindol TRN); Teho staršího vou̯a sem prodau̯ za peňíze (Jablonové MAL); Ta to braldijan ľem furd muśel mac peňeźi (Buglovce LVO); Ostal bes peňeś (Okruhlé GIR); F pondzelek zme išľi i mi do Košic, považic uľe a po peňeži (Rozhanovce KOŠ)
L. zvončekove peňiaze (Návojovce TOP) - vložené počas bohoslužieb do zvončeka; tiźňovo peňeźi (Sobrance) - týždňový zárobok; isťe buďe aj pri peňiazach (V. Bielice TOP) - zaiste má peniaze; bolo dobre ídz do hvór na penáze (Trenč. Závada TRČ) - na zárobok
F. má peňazí aňi śert pľeve (Kociha RS), má penazí jak plév (Lukáčovce HLO), peňez má jak plev, jak šupek (Brodské SKA), ma peňeź jak pľevi (Vranov), ludé majú peňes jak hnoja, jak želes, jak hoven (Skalica) - veľmi veľa; má doma toľo peňäzí jäko Žit svíň (Krivá DK), má peňez jag žaba chupóv (Bošáca TRČ) - nemá peniaze; peňaze sa mu koťia (Rim. Píla RS) - ľahko ich získava; tvrdé peňíze (Brodské SKA) - ťažko zarobené; peňeźi nahaňadz do miškou (Sobrance) - rýchlo a nečestne získavať; kabat f skure, peňeźi jag v rure a placidz ňema chto (Markušovce SNV) - lakomec ťažko vydáva peniaze; za peňíze f Praze dúm a ve Vídňi dva (Brodské SKA) - za peniaze dostať všetko; chto má peňáze, kamarádov lachko nájďe (Bošáca TRČ) - majetný človek nemá núdzu o spoločnosť; za peňaze si aj dušu predá, za peňaze puojďe aj do pekla (Rim. Píla RS) - je veľmi lakomý; peneze budu, a mi nebudemo (Ratková REV), peňeźi buľi aj budu, aľe mi ňebudzeme (Sobrance) - neoplatí sa byť lakomým; peňeźi peňeźi robia (Sobrance) - treba lacno kúpiť a draho predať; višou s peňeźi jek šaľeni zoz rozumu (Udavské HUM) - ľahko prišiel o peniaze; penáze su strašne okrúhlé (Lukáčovce HLO) - ľahko ich človek minie; peňeži dolu vodu puščac (Brezina TRB) - ľahkomyseľne míňať;

peniaz [-iaz, -áz, -íz] m, obyč. pl peniaze
1. razená minca, platidlo, mena: o nowych peniezych a o minczy; penize gmagi obnoweny bity, kdyz nowy pan przigde do zemie (ŽK 1473); tiem wdowam Ancze neb Barborze y ginym syrotkam tyhož nebožtika Matiege Menkawyho pocznu se klasti penize po fl z ffogtstwi (VEĽKÁ 1559); za žywota meg manželki Soffij nachazelo se gako na dwa fl starich penezy (ZVOLEN 1633); na polskge penjze nadáwali na tolgar per gr 4 (P. ĽUPČA 1694); očzjte fatens widel, že gedna truhla plna bola korenga a we dwoch boly penize na wsseligakeg minczj (JASENICA 1704); Kremnycza, banské mesto starodáwne, nekdy na zlato wyborné, mezitím tež od bitj penezy až posawát hýrečné (KrP 1760); fligo: penjze bigem, kugem; ferire pecunias: penjze biti (KS 1763); wogakum za drahe penize jak owes, tak y seno gsme kupowat musely (VRBICA 1767) za vysoké ceny; boli na pomoc tim banko-cedulam narobenge y medene pengaze (B. ŠTIAVNICA 1776)
L. berné, bežné, dobré, idúce p. platné, ktoré sú v obehu, plnohodnotné: navrhali na nas pan Jan a pan Vaclav čtyristo penis zlych, že nestali za nic a my ubozi lidie museli sme tolikieš dobrych dat (LISKOVÁ 16. st LP); wyzdwihli sme zlatich numero dwacat na drobnu sumu dobrich a bernich penazy (T. DVORY 1681); oddal sem sestre bežnych penezy tollari dewet (ŽILINA 17. st); aby (užívateľ) pagament zlata smele na giduce penize obratil (NJ 1785-88); biely p. strieborný: pane tatyku, mam ya neczo tych byelych penezy, ktere na ten czas ssly ((NITRA) 16. st); Kubo Jančura a towarissia s tjch huor zissli na Matussa Monyaka, kteri gjm dal tri dukaty a bielich tež penazy niečo (ORAVA 1735); bitkovský p., na obraz bitý p. minca s obrazom cisára al. kráľa: dalo se na strowu, kdy nosyly penyze zmenene na bittkowske a cysarske grosze (ŽILINA 1769); boží p. almužna: stips: almužna, božj peniz (AP 1771); červený p.
a. zlatý: na takowu potrebu za čerwene penize založil sem Geg Milostj pani Desöfficte hoffierstwo moge (T. PETER 1717); aureus stater: zlaty penjz, čerweny penjz (KS 1763);
b. medený: publikowáno gest, aby gissli čerwene turáky try do grossa (ŽD 1799); denný p. denná mzda: lide, žebi tess ten denni peniz dostali (MS 1758)
F. gako zly penjz znany gest (SiN 1678) má zlú povesť; stare wino, stare penize a stary dobry pratel we swete, tge try wecy su nagwzacnegssie (KP 18. st); Francuz po wsse zemi pekne se honosy, gako mrcha penjz diabel w swete nosy (KCS 18. st) o pyšnom nehodnom človeku
2. (obyč. s určením počtu) nižšia menová jednotka, drobná minca, denár: Symon Hrbas prodal Margetie Czmelowey tri cztwrti domu sweho wlastneho za sto a za dwa a dewadesat zlattych mincze uherskey, po sto penezych kralowskych na geden kazdy zlatty czitagicze; penize, ktere Mikulass Klimentowyc na stuol položil w summe osemnaste zlatych r., penezi 25 (S. ĽUPČA 1558; 1592); (Alžbeta) oddala Tomassowy na vrek za dewat zlatych a za meru peňazy (SLIAČE 1604); 2 babky = 1 Fennig aneb peníz (PrP 1780); slawna stolicza baranje maso neglepssje po dwa grajciare, podlegssje po po tri peniaze limitowat račjla (Kur 1785)
F. gest mu powynen ten mystr geho, v ktereho (tovariš) praczowal, werňe peniz na peniz polozity (CA 1669) vyplatiť všetko do haliera; ja nevzala sem ani jeden peníz od toho kupca (ASL 1677) vôbec nič; duchodnica, ktera anj na polkrabce, anj na heitmance za penjz poctiwostj nenecha (DUBNICA n. V. 1712) ani trochu; ad denarium solvere: wssecko az do gedneho peniza zaplatiti (KS 1763) do haliera
3. peňažný obnos, peňažná čiastka, suma: matka Barborzina podawssi to diedicztwi a pobrawssi penize ssla gest do Polsky a tam ty penize ztrawila (ŽK 1481); czo Ferencz Žitko wyplatil syrocych penezy (S. ĽUPČA 1589) patriacich sirote; za swe wlastne penize nadobila tato wdowa niektere zeme anebo lazy (MARTIN 1654); panske centy a kantry neoddaval krem w rok a mezy rokom ludom rozpoziczaval a interesy zato braval, kedy na penizoch, kdy na masle, w sire a yako sa z ludmy mohel dokonat (JASENICA 1704); z domu kdyš sem byl vyruceny, mal sem za sve vlasne peneši nakupeno a navoseno 75 dreva do budinku (ABOV 1783 LP); velike pokuty jak v penazech, tak v robote nas nasleduju (NAHÁČ 1786); hry o penaze (aby) v čelade sa stawiti a odwratiti mohli (NJ 1786-88)
L. angelika ge tak wyborna zelina ai s korenom, že neni tych penazi, s kterymi by sa wiplatit mohla (Zel 18. st) má veľkú hodnotu; bez p-í bezplatne, zadarmo: po smrti tich zwrchu menowanich lidi ma se ten wistawok bez penezi ku dworu nagiti (L. TRNOVEC 1580); hotové p. práv hotovosť: Janie, synu myly, wieď, že sem podlužen nieczo dobrym lidem, peniez ya chotowych nemam k placzeny nicz, ted mass statek zwrchni (ŽK 1517); magstrowy murarskemu dano od tey roboty hotovich penezy fl 309 (DOMANIŽA 1697)
F. (manželstvo je) ne pro penize, neb to zmize, ale pro cznost, neb tá trwa na wecžnost (BAg 1585); kdo ma penjze w hrsti, ten ma prateluw dosti; bez penezy do trhu, bez soli do domu (SiN 1678); kdo chce mnoho penez mitj, musi prezočivj bitj a vedet svoge uzitj (KC 1791); komu penezj nezbjwa, jablkami se wdečjwa; kdo penezj nemjwa, z korhely nesedawa; težko bez krjdel ljtaty, bez penezj (:tancowatj:) handlowaty (Se 18. st)
4. práv dlžobná suma, ktorej splatnosť je záväzná: kdy nekdo vžeruge, to gest od požjčanich penez cenz pita (RW 1702); kdi se brincza a sul rozda na nich, abi (úradník) penez za nimi dluho nenechawal ((NITRA) 1718)
L. isté p. splatná istina, základná čiastka obyč. dlžná: Jacub Laczo wiplatil slobodne a penizmi gistimi spolubraty swoge, Gasspera a Thomasse z ureku laczowskeho naweky (L. TRNOVEC 1580); interesové p. požičané na úrok: od kterich interesowich penezi a od gineho statku powinen bude tuže p. wdowu w swem dome držat (ŽILINA 1698); ľudské p. požičané, cudzie: toto wseczko computugicz powinen budem Geho Milosti semel et simul na tolarich aneb dukatich polozit ne luczke, nez swe nabiwane penize powinen budem polozit (BRUNOVCE 1665); ja Oney Maria, zawazugem do zalohu poddaneho Banaka, sedlaka a hovffera, wsseczkimi possitky do pet roky tym a takowim spusobem, že za piet roki ani s ludskimi penezy, aby nassimi nebudem zlobodna wimenjt (s. l. 17. st)
5. poplatky, peňažné dávky odvádzané vrchnosti (za čo): Dora Kozelka, ktera brala penize za swug plac f 6 (TURANY 1562) Balthazar Koza z sweho wlastneho nalywany penize polozyl (S. ĽUPČA 1567) z výčapu; pryyal ffojt od Hrianky na wyplneny dymowych penezy f 25 (ŽILINA 1599) poplatkov od ohniska; tohože času wzal Michal Mudron penez Sstefana Domka s penez domowich, ktere Michal Chalupka temuže Steffanowj Domkowi položil na prwssi termin za dom fl pet a dwaczet na interese (S. ĽUPČA 1600) za dom; protoze Wassich Milosty certifikuge (viceišpán) se ustawity, penize pak husarske roskazete Wassim chudim lidem, aby zitra do Bistricze prinesly pod birssakom 12 fl (S. ĽUPČA 1611) daň na vydržiavanie husárov; wedle roskazu Weljkomožnosti Wasseg na restantiae penezy marczowych aneb pywnych odsylam (BLATNICA 1614) daň za varenie piva; pltnicke penize vedle ustanoveni platia, od kazdej plti per d 50 (ORAVA 1625 U2) namiesto splavovania; (poddaní dávajú) rakošne penize fl (ORAVA 1625) daň na zasadania snemu; poddani furowati su powinni na swug naklad a peniz furownich žadnich nedawati (BUDATÍN 1629) daň za prevážanie tovaru; wyplaczeny luon czirkewnym sluzebnykom y z drwotnymi penezmi (ZVOLEN 1635) daň za rúbanie dreva; prigal sem hajowich peniez R. 8 (KORLÁTKA 1636) daň za stráženie lesov; prigal pan rychtar od cirkownykow drabskych penezy (ZVOLEN 1645) daň na vydržiavanie drábov; za kwasnycžne penize (BÁNOVCE n. B. 1650) daň za výrobu kvasníc; pani zaplatila palenowimy penyzmy (TRENČÍN 1652) daň za výrobu pálenky; wibirany dežomnich penez w Suczi (TRENČÍN 1652) daň za desiatok; dal sem na zamek kuchinskich penezi pres rok fl 100 (ZVOLEN 1654) na rozpočet kuchyne; ze trich mlynow czipowkowjch penezy (M. LUDANY 1656) daň za pečenie chleba; adwentnie penize dawagi se fl 12 (ZVOLEN 1679) odvádzané cirkvi v období adventu: od každej krawj celneg powina bude dat magirka po dwacet holbj masla a twarožne peneze dwa zlaty (S. PODHRADIE 1689) poplatok namiesto tvarohu; Joannes Rewiczki do domu p. Rewiczky A. (vošiel), kdežto wedel, že cassa widieczka z penezmy porcignymy zložena bila (VELIČNÁ 1724) s daňovými poplatkami; nekteri obiwatelie gemu penize šeffranowe nezložili (BECKOV 1735) za predaj šafránu; pritom teš o jakove penize urbarske s. panstvo dalo znat, aj uš i roskazuje, že by chudoba skladala takove penize (VAVREČKA 1775) dane podľa urbáru
L. desiaty, štvrtňový p. desiata štvrtinová čiastka z nej. poplatku: sedliaci velmi zrietka peniz čtvrtnový k mestu oddavaji (B. BYSTRICA 1695 CM); čo sme mali svoju živnost, s tychže jistych hvor sme dawali desiaty penias panom (Z. PORUBA 1782 LP); -ový príd k 3: pecuniarius: penizovy (LD 18. st); -ok [-ek], peniažtek, pl peniažky, peniažteky dem
1. k 2: powinnj bude učen do bratrstwa položity, kdy bjwa prigat, štiridcete vherskich penjžku do lady (JELŠAVA 1656); zdaliž nebiwagi prodawany dwa wrabčekowe za penisstek (Le 1730); když chcess ňekteru summu zlatych na penjžky vwesti, gináč miltiplikowati tobe nepotreba, gen dwe OO přjpjss; 150 penjžku gest tolar (LU 1775)
F. ad denarium: do penjsska (KS 1763) celú sumu
2. k 3: expr: nebo ya netoliko swimy penesky ale s cuzimy som ten obchodt gmal (D. STREHOVÁ 1600); nech geho (kupca) Pan B. W. požehna na statku a nas (na) nassich malicžkich penisskoch (BRESTOVANY 1750); tito penaske pry meg dcere zanechawam (PUKANEC 1785)
3. bot
a. rastlina z rodu čerkáč Lysimachia: Lysimachia nummularia: penizek, babka, pagácek (LF 1791);
b. rastlina z rodu peniažtek Thlaspi: thlaspi: penizek (NP 17. st); peniazkový príd k 3b: thlaspeos cretici: penzkowe (!) kretske semeno (TT 1745)

peniaze
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	peniaze	sme žili lepšie. Už mi nabehli	peniaze	a čoskoro budem mať dosť, aby	✋
G	(bez)	peňazí	chudobnejšie krajiny – hľadanie	peňazí	na tajných bankových účtoch a	✋
D	(k)	peniazom	súťaže a ihneď nakupuje. Vďaka	peniazom	ruského miliardára Dmitrija	✋
A	(vidím)	peniaze	a zariadenie knižnice dostala	peniaze	z Regionálneho operačného programu,	✋
L	(o)	peniazoch	zákon o premlčaní?“ „Ak na tých	peniazoch	získajú iba päť percent, kým ich	✋
I	(s)	peniazmi	a najmä vplyvné skupiny, ktoré	peniazmi	dokážu americkú politiku	✋

---

peniaz
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	peniaz
G	(bez)	peniaza
D	(k)	peniazu
A	(vidím)	peniaz
L	(o)	peniazi
I	(s)	peniazom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	peniaze
G	(bez)	peniazov
D	(k)	peniazom
A	(vidím)	peniaze
L	(o)	peniazoch
I	(s)	peniazmi

peniaze: ^{→speex →vorbis}

alebo na francúzske peniaze ≈ ou en argent français
a nie jej peniaze ≈ et non pas son argent
bez peňazí, bez prostriedkov ≈ sans argent, sans ressources
no peniaze ešte väčšmi ≈ mais l'argent plus encore
odcestoval skoro bez peňazí ≈ parti presque sans argent
peňazí a že teraz ≈ argent, et que maintenant
peniaze, a môže nás ≈ l'argent et peut nous
peniaze im nikdy neprinesú ≈ l'argent ne leur donnera jamais
...

masla rozpredali a peniaze ≈ másla rozprodali a peníze
od Dlaskovho šuplíka peniaze ≈ od Dlaskova šuplíčku peníze
peniaze a Leopold Ledl ≈ peníze a Leopold Ledl
peniaze Olympic Airways, a ≈ peníze Olympic Airways, a
peniaze : pôžičku z úverkového ≈ peníze : zápůjčku z úvěrního
rozpredali a peniaze zinkasovali ≈ rozprodali a peníze zinkasovali
Väčšina gangstrov nakradnuté peniaze ≈ Většina gangsterů nakradené peníze
zaobstarávajúca si peniaze asociálnymi ≈ opatřující si peníze asociálními
...

a energie a peňazí ≈ and energy and money
a peniaze, ale teraz ≈ and money, but now
peňazí v obehu alebo ≈ money in circulation or
peniaze a pán Norris ≈ money, and Mr Norris
peniaze a potom na ≈ money and then at
peniaze a zbrane, ale ≈ money and weapons but
peniaze v San Franciscu ≈ money in San Francisco
špinavých peňazí v súvislosti ≈ laundering in the context
...