pavilón -u m. menšia, bohato vyzdobená účelová budova; samostatná budova v uzavretom stavebnom komplexe: hudobný, poľovnícky p.; výstavný, infekčný p.;
pavilónový príd.;
pavilónik -a m. zdrob.
pavilón -nu pl. N -ny m.
pavilón -nu pl. N -ny m. ⟨fr.⟩ 1. ▶ (priestranná) samostatná prízemná budova postavená na špeciálne účely (v minulosti s bohatou architektonickou výzdobou): záhradný, vyhliadkový p. určený na výhľad do prírody; hudobný p. v prírode, parku a pod. upravený pre koncertujúce hudobné teleso; nemocničné, liečebné pavilóny; geriatrický, chirurgický p.; výstavný, spoločenský p.; p. šeliem, primátov v zoologickej záhrade; budova, strecha pavilónu; rekonštrukcia pavilónu potrvá dva roky; medzinárodný veľtrh módy zaplní expozíciami pavilóny A, B, C 2. archit. ▶ samostatne zastrešená časť budovy značne vystupujúca pred priečelie; syn. rizalit: nárožný, rohový p.; rokokový p. ▷ pavilónik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1 i expr.: romantický p. v parku; japonská záhrada s pavilónikom; areál kúpeľnej budovy dopĺňali dva pavilóniky
pavilón -u m. ‹f›
1. menšia samostatná budova, väčšinou prízemná, postavená na špeciálne účely (najmä v minulosti s bohatou vonkajšou i vnútornou výzdobou); samostatná budova v súbore budov: hudobný p.; – školský, nemocničný p.; p. šeliem (v zoo)
2. archit. samostatná zastrešená časť budovy značne vystupujúca pred priečelie;
pavilónový príd.: p-á škola
pavilón, -u m.
1. samostatná budova ako oddelenie ústavu al. veľkej výstavy: výstavný p., infekčný p. nemocnice;
2. ozdobná malá stavba v záhrade al. v parku, letohrádok, filagória: hudobný p. (Vaj.);
pavilónik, -a m. zdrob. expr.: záhradný p.