partizán -a m. člen nevoj. ozbrojeného oddielu operujúceho v tyle nepriateľa;
partizánka -y -nok ž.;
partizánsky príd. i prísl.: p-e hnutie, p. oddiel; pejor. robiť niečo p. načierno, neoficiálne;
partizánstvo -a s. partizánske hnutie
partizánsky [-t-] -ka -ke príd.
partizánsky [-t-] prísl.
Partizánske -keho s.
okresné mesto na západnom Slovensku;
Partizánčan -na pl. N -nia m.;
Partizánčanka -ky -niek ž.;
partizánsky -ka -ke príd.
partizánsky1 [-t-] -ka -ke príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na partizánov, príslušníkov dobrovoľnej ozbrojenej jednotky bojujúcej v tyle nepriateľa; súvisiaci s partizánmi; príznačný pre partizánov: p. oddiel, veliteľ; partizánska jednotka, brigáda; partizánske akcie na Horehroní; obnovené partizánske bunkre; p. spôsob boja útočenie v malých skupinkách, obyč. v neprehľadnom teréne; Hej, hory, hory, vy naše komory, hudie mi muž starú partizánsku pesničku [...]. [H. Ponická] ▷ voj. partizánska vojna odboj proti existujúcemu režimu, ktorý vedú ilegálne ozbrojené skupiny formou menších prepadových akcií, menšia vojna □ partizánska obec obec, ktorej obyvatelia pomáhali partizánom a zásobovali ich potravinami počas Slovenského národného povstania i po jeho potlačení, napr. Kalište, Ostrý Grúň, Baláže, Sklabiňa, Skýcov, Tokajík 2. expr. ▶ porušujúci pravidlá, predpisy, vykonávaný svojvoľne, nekoordinovane, bez oficiálneho súhlasu, oprávnenia: petícia bola nepremyslená partizánska akcia; neseriózne konanie funkcionárov sa mi nepáči, sú to také partizánske spôsoby
partizánsky2, po partizánsky [-t-] prísl. 1. ▶ partizánskym spôsobom boja; príznačne pre partizánov; ako partizáni: Zajatí kričia, že aj oni sú vojaci, len po partizánsky bojovali... [L. Ťažký]; Len pil. Pil na ex. Tak po partizánsky. [L. Mňačko]; pren. Pristihol ich [pri fajčení] astronóm. Nezradil ich, partizánsky mlčal. [V. Šikulová] 2. expr. ▶ obchádzajúc al. porušujúc pravidlá, predpisy; vykonávajúc niečo svojvoľne, bez oficiálneho súhlasu, oprávnenia, tajne: robiť niečo skryte a p.; organizovať projekt p.; nainštalovať informačný panel p. bez povolenia; náš web funguje študentsky a p.; rieš problém p. nie štandardne; Musela zabrzdiť, cúvnuť, po partizánsky otočiť na zakázanom mieste a vrátiť sa. [R. Sloboda]
partizán -a m. ‹f < t› príslušník organizovaného ozbrojeného hnutia odporu;
partizánsky1 príd.: p-a vojna; p-e hnutie; p. oddiel; pren. expr. p. postup robený na vlastnú päsť, partizánčina;
partizánsky2 prísl.
neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľ • domácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba mena • nenútený • dôverný • súkromný • familiárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tón • neverejný • kuloárový • kuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovania • nezákonný • svojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predaj • nelegálny • ilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosť • pokútny • tajný • skrytý • čierny • pren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja
partizán [vysl. -ty-], -a m. člen samostatných ozbrojených jednotiek, organizovaných na boj v tyle nepriateľa, na okupovanom území;
partizánka, -y, -nok ž.;
partizánsky príd.: p-e hnutie, p-e boje, p-e jednotky;
partizánstvo, -a str. partizánske hnutie
partizán m. (parťizán) csl nov. člen nevojenského ozbrojeného oddielu pôsobiaceho v tyle nepriateľa: Starší sin, ten bou̯ u partizánou horách (Kľak NB); Ked mi prišiou̯ sin ot parťizánou, tag zme ho ňemohli prešikovat pre hľiatke ňemeckie (Laskomerské BB); Ale me reku za parťizána políša̋ (Turčok REV); Aňi partizáňi tu ňeboľi (Podmanín PB); Uš še viskitľi i partizaňe (Brezina TRB); partizánsky príd.: Hliatka partizánska dole že sa sretla z ňiakou hliatkou (Kľak NB)