pamiatka -y -tok ž.
1. trvalá, stála spomienka (na istú udalosť, na niekoho vzdialeného al. zomretého): slávnosť na p-u oslobodenia, česť jeho p-e; P. zosnulých (2. novembra)
2. niečo starobylé, pripomínajúce minulosť, pamätihodnosť: staviteľské, umelecké p-y, ochrana p-ok
3. vec pripomínajúca niekoho, niečo: rodinné p-y, medailón ako p. na priateľa; zostala mu p. po havárii jazva ap.; po snehu niet ani p-y stopy;
pamiatkový príd. k 2, 3: p. úrad, p-é predmety
pamiatka -ky -tok ž.
*upomienka → správ. pamiatka, spomienka
pamiatka -ky -tok ž. 1. (i na koho, na čo) ▶ pripomínanie, pripomenutie si niekoho, niečoho, trvalá spomienka na niekoho, na niečo: p. na obete vojny stále žije; uctiť si pamiatku padlých; jednu časť knihy autor venoval pamiatke svojho syna; Matkinej pamiatke daj pokoj, lebo... [D. Dán]; [...] Veľká noc predstavovala pamiatku na útek Izraelcov z Egypta. [D. Mitana] □ cirk. Pamiatka zosnulých deň spomienky na zomrelých2 (2. novembra), Dušičky; na [večnú] pamiatku nápis označujúci zásluhy niekoho, kto urobil niečo dobré al. významné; česť jeho pamiatke! vzdanie úcty mŕtvemu2 2. obyč. v spojeniach dať, darovať, napísať, urobiť si, vziať si niečo na pamiatku ▶ na sprítomnenie, oživenie, pripomenutie si niekoho, niečoho, osobnej skúsenosti, zážitku, neprítomnej al. vzdialenej osoby al. osôb: urobiť si fotku na pamiatku; na pamiatku mi dal, daroval prsteň; spolužiaci jej na rozlúčku, na pamiatku niečo napíšu do pamätníka; ja si na pamiatku ponechám len túto mincu 3. (i na čo, na koho; po kom) ▶ vec, predmet pripomínajúci niekoho, niečo (dôležitú životnú udalosť al. blízkeho človeka) uchovávaná a opatrovaná: vzácna rodinná p.; p. na svadbu, na krst; obraz, pamiatku na otca, má doma; Vzniesla k perám čínsku šáločku s mandarínom, pamiatku po mojej nebohej mame. [A. Hykisch] 4. ▶ objekt, budova, umelecké dielo s vysokou kultúrnou al. historickou hodnotou; syn. pamätihodnosť: významné, vzácne historické pamiatky; najstaršie architektonické a umelecké pamiatky; sakrálna baroková p.; literárne, písomné pamiatky literárne diela, staré písomnosti, listiny; zoznam pamiatok UNESCO lokality al. objekty mimoriadneho významu, ofic. Zoznam svetového dedičstva UNESCO; ochrana, obnova pamiatok; areál s technickými pamiatkami; Objavil [...] v južnej Mezopotámii prvé pamiatky po Sumeroch. [V. Zamarovský] 5. ekol. prírodná pamiatka ▶ prírodný útvar (napr. skala, jaskyňa), prírodný zdroj al. územný celok tvoriaci maloplošný ekosystém, významný z vedeckého, ekologického, krajinotvorného al. iného hľadiska s ochranou vyššieho stupňa; národné prírodné pamiatky útvary s najvyšším stupňom ochrany, napr. Belianska jaskyňa, Demänovské jaskyne, Herliansky gejzír, Spišský hradný vrch a iné 6. expr. (i po čom; na čo) ▶ čo ostalo po zranení, prežitom utrpení (obyč. na tele), stopa: p. po popálení; po páde na bicykli mi na pamiatku zostali dve tržné rany; ľavé líce mu hyzdila jazva, p. na autonehodu ◘ fraz. neostalo po niekom, po niečom ani pamiatky niekto sa stratil, zmizol, niečo sa stratilo, zmizlo; pokloniť sa pamiatke niekoho venovať pietnu spomienku mŕtvemu2, mŕtvym2, uctiť si napr. minútou ticha, pietnym obradom a pod.
pamiatka 1. niečo pripomínajúce minulosť • pamätihodnosť • pamätnosť: umelecké pamiatky, pamätihodnosti, pamätnosti starých miest • starožitnosť • expr. starina (starožitný predmet): izba plná starožitností, starín
2. p. spomienka 1
spomienka 1. pripamätanie si, oživenie si niečoho z minulosti • rozpomienka: spomienka, rozpomienka na staré časy; zaháňať zlé spomienky, rozpomienky • pamiatka (trvalá spomienka obyč. na niekoho vzdialeného, zomretého): česť jeho pamiatke • kniž. pamäť: blahej pamäti Ľudovít Štúr • kniž. reminiscencia: reminiscencie na mladosť
2. p. zmienka
pamiatka, -a, -tok ž.
1. trvalá, stála spomienka, pripomienka: dať, dostať niečo na p-u; na p-u nášho oslobodenia; p. mŕtvych; Česť jeho pamiatke! záverečná formula smútočného prejavu;
2. pamätihodný, pamätný predmet: staviteľské, umelecké p-y, kultúrne, historické p-y, ochrana pamiatok; písomné, literárne, jazykové p-y staré písomné diela;
3. stopa, pozostatok po niečom: ostala mu p. po bitke (napr. jazva), niet po tom ani pamiatky;
pamiatkový príd. k 2: p. predmet; p. úrad na ochranu staviteľských a výtvarných pamiatok
pämiatka p. pamiatka
pamiatka ž. (pamiaťka, pämiatka, pomiatka) 1. strsl, zsl stála spomienka, pripomienka: To bi bolo hodno ďesig zapísať na pamétku (Dol. Lehota DK); To máž na pämiaťku (Pravenec PDZ); S toho mám ľen pomiatku (Tek. Trsťany LVI); Toto som vám doňiesov na pamiaťku (Žiar n. Hron. KRE); Tag im poviedala, žebe sa išľi sfotografovaťi, žebe aspom pamiatka zostala (V. Lom MK); To či dám na pama̋tku (Repištia REV); Takej pamácce sa dicki buďen ťešit (Bošáca TRČ); To budeš mat na památku ode mna (Lukáčovce HLO); Tag ích necháu̯ enem sedem, abi ostali na památku (Jablonové MAL) 2. strsl, zsl predmet pripomínajúci niekoho al. niečo: To mi je pamejtka po ocovi (Kociha RS); Tú pomátku sme dostali od našíh babičék (V. Rovné BYT); To je jako po jeho babe památka (Ardanovce HLO); Toto mám památku na mójho occa (Lapáš NIT) 3. stopa, pozostatok po niečom al. niekom: Ešťe teraz je tam pämiatka s toho väzeňia (Blatnica MAR); Na rozmľiažďeňí przd mi zostala pamiatka - zhrubnuťí ňecht (Králiky BB); Ani pama̋tka po Rumunoh neostála (Brusník REV) 4. pamätné miesto: Púte na Skalke zanikli, ale ludié ešče chodá pozre_ci tú památku (Skalka n. Váh. TRČ) 5. zvyk: Na Šťedrí ďeň dali kravám, volagdo aj sviňiam patružlienovú oplatku, to na pamiatku, abi aj lichva bola účasná (V. Maňa VRB); Ke_con bola mladá, tag zme takú pamiatku robievaľi, že zme spraviľi takú veľkú bábu (Senné MK); pamiatkový i pamiatočný príd. k 1, 2: Dau̯ mu také hoďinki na sťenu, také pämiatkové, pekné (Ležiachov MAR); Od miesného víboru každí dostane takíto památkoví papier (Skala TRČ); Mám pekňí pamáťečňí obrázeg z Ameriki (Čičmany ŽIL)
pomiatka p. pamiatka
pamiatka [-mia-, -má-] ž pamiatok m 1. pripomínanie si niekoho, niečoho, spomínanie: na pamatku davame všem, kterym vedeti prislucha (LIKAVA 1632) oznamujeme wec pamatky hodna, učinek hroznj, ktery sa stal leta Pane 1618 (SK 1697); nyét tvoho pamjátku u smertzi, chto szpomnye chválu tvu (DŽ 1752); memoriola: pamatečka, krátka pamat (KS 1763) malá spomienka: neylepssu a neytenssu wlnu juž w čase nassej památky dáwala (VOv 1779) za našej pamäti L. od p-y vždy od nepamäti: za chrastku, kde bolo od pamatky trnge, kamenge (M. KAMEŇ 1704) 2. spomienka, upomienka; upamätovací dar: cžintess to na mogu pamatku (BAg 1585); ssubi, ktere mam, poruczym Dore pro pamatku (ŽILINA 1590); poručam sedem toliarou, abi pan Korcžek sprawil na kazatelnycu pamiatku z mogho statku (KRUPINA 1694); zahladil Búh památku pyssných a zanechál památku ponjženych (KB 1757); to tsintze na moj pamjatok (AgR 1758); tak potom to mesto w pamatku odewzdal (KCS 18. st) L. práv pre lepšiu, večitú p-u v potvrdzovacích formulách: pro veczitu pamatku toho a gistegssy upewneny lidkupp wypili (S. ĽUPČA 1565); pro lepssy pamatku gest tato wecz do meskich knich naznaczena (JELŠAVA 1576-77) 3. pamäť: služebniczy czirkewni gestli magy wimluwnost, pamatku, mudrost (TC 1631) 4. pamätný, výročný deň, sviatok: (list) dan z Krasnan w sobotu przed slawnu pamatku wskrjssenj (KRASŇANY 1585); gakim spusobem pamatku mrtwich slussy mity (ŠV 1675); ia za času meho na fare Bierowskeg meškany pri pamatcze s. Iana Evangelisti (TRENČÍN 1700); ustanowyla (cirkev) ročny den, na který se wssech werných dussyček w očistcy zustawagjcých pamatka wykonáwa (PW 1752); ponewač milostiwa pani sobe budu pripominati die 19. februara pamatku gmena sweho Zuzanni (MARKUŠOVCE 1758); feralia: pohrébny pómpa aneb památka mrtwych (KS 1763); pamiatočka [-máte-] dem k 1: memoriola: pamatečka, krátka pamat (KS 1763)