palisáda -y -sád ž. hist.
1. kôl v obrannom vale
2. obyč. mn. hradba z kolov;
palisádový príd.: p-á pevnosť
palisáda -dy -sád ž.
palisáda -dy -sád ž. ⟨fr.⟩ 1. ▶ dlhý opracovaný drevený kôl používaný v minulosti na stavbu opevnenia: zašpicatené, zahrotené palisády 2. obyč. pl. palisády hist., archeol. ▶ obranná stena z hrubých drevených zahrotených kolov tesne vedľa seba zvislo zapustených do zeme na ochranu proti nepriateľským útokom, kolová hradba: prešporské, mestské palisády; hradisko obkolesené vysokými palisádami; drevené palisády neskôr nahradili kamennou hradbou 3. (i na čo) ▶ dielec v tvare valca, kvádra a pod. používaný v záhradnej architektúre, v stavebníctve na obrúbenie al. oddelenie, predelenie vonkajších (dekoračných) plôch, obrubový stĺpik; obruba, obrubník z takýchto dielcov: drevené záhradné palisády; betónové prefabrikované palisády; malá, vysoká p. na olemovanie záhradnej plochy; p. na oddelenie záhonov záhonový obrubník; kladenie zámkovej dlažby a palisád 4. bot. ▶ bunka pretiahnutého tvaru v základnom pletive v kolmom smere na povrch orgánu
palisáda -y ž. ‹f›
1. stena z kolov zarazených zvisle (tesne vedľa seba) do zeme al. na vrchol opevnenia; kôl z tejto steny
2. bot. pretiahnutá bunka základného pletiva v smere kolmom na povrch orgánu (napr. bunky pokožky semena);
palisádový príd.: bot. p. parenchým
palisáda, obyč. v mn. č. palisády, -sád ž.
1. koly v obrannom vale, v hradbách;
2. kolové hradby;
palisádový príd.: bot. p. parenchým podlhovasté bunky stojace v rade kolmo na povrch rastlinného orgánu; veter. p. chrup koňa majúci medzery medzi rezákmi