palach, -u m. nár. tŕstie, šašina
palach m. 1. zsl tráva s vysokými steblami, rastúca na mokrých miestach, bot. trsť obyčajná (Phragmites communis): Palach je taká veliká zelina a má ostré listi (Hlboké SEN) 2. vlhkomilná trávovitá rastlina, bot. šašina hrdzavá (Schoenus ferrugineus): Nevién, či budeme mad dost toho palachu (Bzince p. Jav. NMV) 3. vysoká vodná tráva, liečivá bylina, bot. puškvorec obyčajný (Acorus calamus): palach (Rozbehy SEN, Stupava BRA) 4. or, lipt, zsl trstinový podklad pod omietku, aby sa dosiahla väčšia priľnavosť nanášanej plochy: Hňeská zme palach pribíjaľi pod vakouku (Dol. Lehota DK); Mosíme volaďe zehnať palachu na plafón (Chocholná TRČ); Ket je pribití na štukátore palach, uš sa len malta nan nafrcká (Červeník HLO); palach (Lipt. Mikuláš, St. Turá NMV, Záh. Ves MAL) 5. jzsl list trsti používaný na utesňovanie spojov drevených nádob (najmä sudov), bot. pálka širokolistá (Typha latifolia): Medzi dúški na sudze je palach, dává sa aj na čep (Vinosady MOD); palach (Hor. Orešany TRN, Radošina NIT, Lamač BRA); palachový príd. k 4: Na sťenu sa pribije hrubá slama, palach; palachovie kľince sa na to upotrebujú (Malatiná DK)
palach m hromad porast rastliny z rodu pálka Typha, tŕstie, šašina: palach k pobiganj bednarom potrebny w ribnjkoch rezati (Kal 18. st); -ový príd: typha: palička palachowa, trstena (NP 17. st); wezmi palachowe jahody do missecžka a zawies do wyna (Kal 18. st) plody