padnúť dok.
1. strsl, zsl vlastnou váhou klesnúť na zem (o ľuďoch, zvieratách al. veciach): Zatackau̯ sa ako opiťí, aľe ňepadou̯ (Králiky BB); Pádel dolu tvárú a ubľížel si (Čičmany ŽIL); Tak som padel, aš som si nohu porantal (Val. Belá PDZ); Jeden chlapec pannúl do stunne (Dol. Súča TRČ); Padla mu mucha do poľiouki (Poluvsie PDZ); Chvatov riečičku, aj keď palla do blata (V. Maňa VRB); Čo krave palo zo sena, to šecko zajace pochruskale (Čelovce MK); Ňenapallo nán, že bi mohla cintla pannúť do slami (Lapáš NIT)
F. sviňa padla jäko kľbo (Dlhá n. Or. DK) - zvalila sa; do frušťiku padňe lúka (Košťany n. Tur. MAR) - bude skosená; tá lúka mosí do mrku pannút (Dol. Súča TRČ) - musí byť skosená; mau̯ som z nuoch padnúť, ke_com to počuu̯ (Košťany n. Tur. MAR) - prekvapilo ma to; skoro na zadok padou̯, ke_com mu to povedau̯ (Košťany n. Tur. MAR) - prekvapil sa; šag len ňepaňňeme pred ňín šecci na riť (Lapáš NIT) - nezľakneme sa ho; čo si na hlavu padou̯, že tak hovoríš? (Košťany n. Tur. MAR) - osprostel si?; čakal, že hadam paňňem preň_ňím na kolená (Chocholná TRČ) - že ho budem prosiť; nepali nám z neba (Likavka RUŽ) - lacno sme to nezískali; mne drevo z neba pallo? (Trenč. Závada TRČ) - vari ho mám zadarmo?; pannút z nóch (Lukáčovce HLO) - byť ustatý; nu mi akosi tie oči padľi (Žaškov DK) - zaspala som; daj tú slamu, padňen na ňu! (Prievidza) - prísl. o lenivom človekovi; slovo ňepalo na zem (Vieska n. Žit. ZM) - reč nebola zbytočná
2. oddeliť sa od celku, opŕchnuť (obyč. o kvete): Ve vinohrade uš padóv kvet (Trakovice HLO)
3. strsl, zsl zomrieť, zahynúť, uhynúť (o ľuďoch a zvieratách): Pusťiu̯ sa do takého plaču, ľebo jeho brat tam padou̯ (Polerieka MAR); Mňe padou̯ muž vo vojňe (Poniky BB); Otedz mi padnúl vo vojne (Kameňany REV); Dzesi pádel, aľe ňie na fronce (Podmanín PB); Luďé od hladu padali (Bošáca TRČ); Lebo tam bi biu̯ padeu̯ čovjek, lebo to sa nedau̯o tam vidržat (Mokrý Háj SKA); Ľen sa krúťiľi, ľen sa tak prevaľuvaľi - čeľički padľi (Žemberovce LVI); Čele misí každej čelár chovaťi, žebe ňepadle (Čelovce MK); Čeli pannú skvór na jar od hladu jako zime od zimi (Dol. Súča TRČ); Tag mi padli šecki fčeu̯i (Kunov SEN); Lichva padla na mincpront (Biely Kostol TRN)
F. to už náké lichvacko pallo g veselú (Trenč. Závada TRČ) - bolo zabité; celí vinohrat padóv za rok (Dechtice TRN) - vyhynul
4. dostať sa niekam, do nejakej situácie: Do zajaťej so_ňemohou̯ padnúťi (Pondelok RS); Padól do ruského zajacá (Blatné MOD); Prial to druhému a sám padnul do takého ňešťasťia (Čičmany ŽIL)
F. potom naostatku padnu_mi muž za seďem rokou do chorobi (Závadka n. Hron. BRE) - ochorel; ak šlovek padne do chorobi, už ho nichto nekce va̋c poznač (Kameňany REV) - ak ochorie; van mu padne ako rodžina (Šivetice REV), pannú do roďini (Svätoplukovo NIT) - bude (budú) príbuzní; do ťarche padla (Selce RS), z druhím džítätom padla do täži (Sása REV) - otehotnela; ťärcha na mňa ukrutánska padla (Žaškov DK) - mám veľké starosti, problémy; padnúťi na mrcha oči (Selce KRU) - byť urieknutý; padla na planie oči (Detva ZVO) - uriekli ju
5. byť vhod, mať účinok, dotknúť sa niekoho, zapôsobiť na niekoho (príjemne al. nepríjemne): Prišla za mňou sesťerňica, no a mňe to tag velmo dobre padlo (Lišov KRU); Gazďinej dobre padlo, kod mala čo pret svoju čeľaď predložiťi na stuou̯ (Čelovce MK); Dobre mi padla tá poliouka (Revúca); Drustvu dobre padel majster na chomúti (Skalka n. Váh. TRČ); Jak to človekovi dobre panne, ket prinde (Lukáčovce HLO); Tag zme sa otád brali preč, bár nám to velice čaško padlo (Bernolákovo BRA); Veľo ňetreba, aľe pokus dobre padňe, ked je smačne (V. Kazimír TRB)
F. nak ťi padne na úžitok! (Revúca) - želanie
6. dostať sa, dopadnúť niekam: Bľesk padou̯ na zbožia, šecko nán zahorelo (Pukanec LVI); Keť padla iskra dolu na tú slamu, uš aj tá horela (Tek. Breznica NB)
F. oči jej padle na tej naše húske (Čelovce MK) - všimla si; volág ím oči padli do cintera (Ružindol TRN) - pozreli sa; peknuo ďiouča každému do oka padňe (Košťany n. Tur. MAR) - upúta pozornosť, zapáči sa; palla mu do očí (Bošáca TRČ), padu̯a mu do oka (Kuchyňa MAL) - všimol si ju; padnul mi jeden do oka (Sečovce TRB) - zapáčil sa mi; źim šicko za šorom, co mi padňe pod zubi (Závadka SOB) - nepreberám v jedle
7. náhle sa uskutočniť, nastať: Palli dve rani (Mnešice NMV); Praví strelec počúl pannút falešnú ranu (Trenč. Závada TRČ); Planí rok padou̯ (Stožok ZVO); Potom padnúv prievrat (Muráň REV)
F. podzimki padľi (Kriváň ZVO) - nastala predčasná zima; mne téš šeličo panne na um, panne do hlavi (Dl. Pole BYT) - napadne; pallo mu to na misel (Bošáca TRČ) - napadlo ho; ňeśedlo, ňepadlo a muj gazda umar o tri tiźňe (Sobrance) - ako áno, ako nie
8. vztiahnuť sa na niekoho, na niečo: Ebi nepadlo podozreniä nanho, tak potom zašäv potpalovač aj inde (Ratková REV)
9. pripadnúť, prejsť na niekoho, na niečo; časovo sa zaradiť na istý deň, mesiac, rok: Voľba padla na mňa (Sučany MAR); Padlo be to bolo na druhú ženu, bolo žebe, bolo ochkaňia (Čelovce MK); Na každú ša̋sku roka edon jermog padne (Ratková REV); Čo ón za to móže, že akurád naňho padó lós?! (Lapáš NIT); Tak uš potom sa hráli, aš to na kerého padu̯o, kerí to vihrau̯ (Závod MAL); Na každu padlo na tidzeň ras (Sedlice PRE); Tehoto roku Noví rok na pa̋tok pádou̯ (Dol. Lehota DK); Padlo to do tích časou (Necpaly MAR); Keďi to paňe tá naša hosťina, na kerí ďeň? (Tlmače LVI); Na chtori dzeň padňu Oźimini? (sviatok sv. Marka) (Studenec LVO)
10. expr. zarobiť, získať: Nájspeš palla koruna na tíh horách (Trenč. Závada TRČ); Kec ca droždžini dajú ešče ráz do preša, zas panne víno (Dechtice TRN)
F. tunši nam padňe, kedz brigadňici chodza (Sobrance) - lacnejšie to vyjde
11. klesnúť, znížiť sa: Já som dál za hon osemtisíc korún, potom padli, boli po tritisíc korún (Čataj MOD); Morava uš padu̯a o metr (Brodské SKA)
F. keď_e chlieb ňie dobre vikisnutí, chlie_padňe (Tvrdošín TRS) - pri pečení sa stenčí
12. nov. uplynúť, skončiť sa: Uš palla, ňerobím ďalej (Lapáš NIT); Na tim drustve padňe o druhej a šicke ucekaju (Záhradné PRE)
13. spŕchnuť, pokryť snehom, mrazom, ľadom ap.: Pre_tížňom prví sňech pádou̯ (Dol. Lehota DK); Bola glho suchota a teras padou̯ ten dášť (Bodorová MAR); Takí mrás padou̯, že šecko pomrzlo (Košťany n. Tur. MAR); Jeden rok aj na Velkú noc padél sňech (Mokrý Háj SKA)
L. palla ruda (Bošáca TRČ, Červeník HLO), rúda paňe (Tesáre TOP) - keď za slnka spŕchne a poškodí to pestované rastliny, vinicu; padlý i padnutý príd. k 1, 3, 13: Pannutí strom robí galibu (Hor. Súča TRČ); Ledvá som ot toho držgroša vižebronila pet korún na pomník pallích (Červeník HLO); Čeli už viletuvali, čera nazren do úla a boli pallé (Dol. Súča TRČ); padnuté fčeli (Ratkovo MAR); pallí sňach (Bošáca TRČ)
L. padnuté čepi (Hul VRB), pannuté čepi (Siladice HLO) - zapálené mandle
F. padnutí na hlavu (Košťany n. Tur. MAR), na hu̯avu padu̯í (Brodské SKA) - hlúpy; lúka pallá, tráva na rátkoch (Dol. Súča TRČ) - skosená; má futku bílú jak pallí snach (Červeník HLO) - čerstvo napadaný sneh