prievozník -a mn. -ci m. kto preváža cez rieku, kompár
prievozník -ka pl. N -íci G -kov m.
prievozník, -a, mn. č. -ci m. človek, ktorý preváža na člne al. na kompe ľudí al. veci cez rieku: p. na Váhu;
prievoznícky príd.: p-a búda;
prievozníctvo, -a str. zamestnanie prievozníka;
prievozníček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.
prevozník p. prievozník
prievozník [-ie-, -é-, -í-] m 1. kto preváža cez rieku: priewoz take tu gest, u ktereho priewoznik ma dati dwa zlate (BUDATÍN 1629); pryewoznjk pryewozne žada (KoB 1666); lintrarius: priwoznjk, ktery na člunku prewážá (KS 1763); geden préwozňik celý ďeň po brehu postáwal čekagíc, že nekdo príďe, keho prez potok presaďí (BU 1795) 2. námorník, lodník: y prawi k priwoznjkom Jonáss (MP 1718); nauta: plavec: prjwoznjk; naviculator: prjwoznjk, ssyffar (KS 1763); -íčka ž manželka prievozníka: wagec od prewozničky w Beckowe, dal richtar d 25 (BOŠÁCA 1730); -ícky príd k 1: neberucze do tohoz pocztu penize priewozniczke (D. HRIČOV 1690) za prenájom prievozu P. atpn Prywoznik (v Ivanovciach 1522 U1); Priewoznik (v Trenčíne 1589)