prietržka, -y, -žiek ž. kraj. prerušenie: Nenechali ho rozprávať bez prietržky. (Jégé)
pretržka p. prietržka
prietržka [-e-, -í-] ž roztržka: aby do toho lazu žaden sa nedomahal anj pritrski necjnyl (TURANY 1651); až do času nowowercuw a Luthera a Calvýna wždický zustawa cyrkew widitedlna brez wsselikeg pretrssky a bludu (TP 1691); abi (René) ňegaku pretržku ňesporádal (BR 1785)