prídatok p. prídavok
prídavček p. prídavok
prídavok [-ek], prídatok [-ek] m hodnota, kt. sa k niečomu pridáva, čím sa niečo dopĺňa: na to nadewssecko prydawok dal f 40 Kolar Tomassowy, uyčokowy swemu, za čtwrtu taly wynycy ocowskeg (BÁTOVCE 1677); predewssym mame hledaty u P. Boha w swych modlitbach kralowstwj boske, potom pak pridawek, t. g. wecy telesne (SP 1696); dali sme za konia, kegdi (!) sme wicarowali od Ciganja, na pridawok zl 3 (KRUPINA 1710); forsspont z gegich culogu neb pridawku zaplaciti powinni gsu (Kur 1782); adjectio: prydatek (VLS 18. st); -ček dem: appendicula: pridáwček (KS 1763); appendicula: pridawček (LD 18. st)