prílepok -pku m. niečo dodatočne pripojené, prívesok: garáž je tam ako p.
prílepok -pku pl. N -pky m.
dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnok • dôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernici • doložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložka • klauzula: klauzula k zmluve • prípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisu • postskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg k básnickej zbierke • dospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínu • prísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľa • ingrediencia • kniž. apendix • expr.: prívesok • prílepok: garáž je tam ako prílepok
prílepok p. dodatok
prílepok, -pku m. expr. niečo dodatočne prilepené, pripojené, prívesok, prídavok, dodatok, doplnok: Na ich reči jednako niet maďarských prílepkov. (Škult.); začadené strechy prízemných domkov a búd, drevených prílepkov (Pláv.); Moja dievka nerástla do Dubčičovho domu. Bola by v ňom večite prílepok (Kuk.) pokladali by ju za cudziu.
prílepok [-ek] m 1. niečo dodatočne pripojené, pridané, dodatok: wrch Apennya, ktery gakžto mesyc až do zátoku Sycily roztáchnuty, s teho částky aneb prilepky gakžto nektere gsu wrchy Kassyu, Boar (KrP 1760) súčasti; adhaesio: prjlepek, prilepeni, (KS 1763); prilepek nekterých regulj slowenského pjsma (LU 1775); narizeni duchowné, kterému sa pridawagú sstjri prilepki (BlR 18. st) 2. živ kto sa k niekomu pridal: Luther, ten od sebe samého a swých prjlepkuw chwalený prorok (FP 1744) prívržencov; oni že gsu nje zdegssj, ale len prilepczj (TURIEC 1784) prisťahovalci