potkan, -a, mn. č. -y m. hlodavý cicavec žijúci z odpadkov v blízkosti ľudských príbytkov, v kanáloch ap.; zool. p. čierny (Rattus rattus); hovor. expr. smrdí ako (zdochnutý) p.; Zadusím ho ako potkana. (Heč.);
pren. pejor. nadávka odpornému, bezcharakternému človekovi: Podpálim ten tvoj brloh. Dajsamibože, taký kút! Holuby na teba trúsia, ty potkan! (Žáry);
pren. pejor. o zvierati, najčastejšie o koňovi (obyč. chudom, slabom ap.): Neviem, načo by mi boli také potkany, keď budem mať v budúcnosti paripy divé!? (Tim.)
● p-y opúšťajú (topiacu sa, tonúcu) loď zbabelci, vypočítavci utekajú prví z nebezpečného postavenia, opúšťajú druhov v nebezpečenstve;
potkaní, -ia, -ie príd.: p-ie mláďa;
potkaník, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr.; pren. pejor. (mn. č. -ci) o mladom, neskúsenom chlapcovi: Bol by si dobrým učňom, potkaník, ale rôčky ti ešte nevychádzajú. (Žáry)