poľovka -y -viek ž. hovor. poľovačka
poľovka -ky -viek ž.
lov 1. chytanie, strieľanie, lapanie zveri a vtáctva • poľovačka • hon • honba • hovor. poľovka: lov, poľovačka na medvede; pren. expr. lov, poľovačka na ženy
2. p. korisť
poľovka p. lov 1
poľovačka i poľovka ž. csl lovenie zveri, lov: Čerá som bov na poluvački, ale som ňižd ňezastreliv (Hliník n. Hron. NB); Páňi šľi na poľovačku (Čierny Balog BRE); Jágri išli na polouke (Bobrovec LM); Polovka sa skončila, poľovňíci ňesú zajace ces plecia (Návojovce TOP); Nemal som veru žánnu chosen s tej poluvački (Val. Belá PDZ); Mój si poluvačku ňeotpusťí (Chocholná TRČ); Tak som sa dal na poluvačku a doščúlku som tím polovníkom (Kočín PIE); On išieu̯ na polúfku a maci zostau̯a doma varit (Jablonové MAL); Notar hodzil na poľofku v ňedzeľu rano (Spiš. Štvrtok LVO); Dakedi pujdzeme na poľofku (Žakarovce GEL)
poľovka p. poľovačka
polôvka ž. myj rozkrojená časť (štvrtka, polovička) jablka určená na sušenie: Polvóvki sú ešče makké (Vaďovce MYJ)
polovka ž. 1. lipt, vsl jedna z dvoch rovnakých častí celku, polovica: Polovka do jednej pľevni, polovka do druhej (Lipt. Hrádok LM); Toto dame na tod lekvar a zakrijeme z druhu rozohnatu polovku cesta (Brezina TRB); Mala tag_das polouku chľeba (Vinné MCH); Na jedno pośedzeňe zedľi skoro polufku chľeba (Dl. Lúka BAR) L. polufka dreva (Studenec LVO) - pol siahy dreva (približne dva kubické metre) 2. ovca krížená z dvoch plemien: Maľi aj polovki (Blažovce MAR) 3. obyč. mn. č. poltopánka: V źime me nośiľi cali topanki abo čižmi, v ľece polouki (Trhovište MCH)
poľovka ž poľovanie na zver, poľovačka: na ragtarow od polouky yduizich (JELŠAVA 1688); za meškani panštiny na polovku dvuch dni zali mu (poddanému) drabi zaloh retaz, dwere na izbe najtuchšej zime (UHROVEC 1770 LP); (Fatima) višla na polóvku do hór širokích (BR 1785); mel na sebe kratky na polovku sucy reklik (Kur 18. st)