pokorný príd. prejavujúci pokoru; svedčiaci o pokore, ponížený, op. pyšný: p. človek; p. pohľad;
pokorne prísl.: p. skloniť hlavu;
pokornosť -i ž.
pokorný -ná -né 2. st. -nejší príd.
oddaný bezvýhradne sa odovzdávajúci al. slúžiaci niekomu, niečomu • odovzdaný • verný: oddaný, verný priateľ; oddaný, odovzdaný sluha • lojálny (oddaný štátu, vláde a pod.): lojálny úradník • náruživý • vášnivý (priveľmi oddaný): náruživý, vášnivý obdivovateľ umenia • pokorný • expr.: psovský • psí (rezignovane oddaný): Váš oddaný, pokorný služobník (kedysi na znak úcty v liste); mať k nadriadenému psovský, psí vzťah; psovská, psia poslušnosť
pokorný (o človeku) ktorý si uvedomuje vlastnú slabosť, malosť, nedokonalosť; ktorý prejavuje pokoru; svedčiaci o pokore (op. pyšný, povýšený): pokorný človek, pokorný výraz v tvári • odovzdaný • oddaný (obyč. nejakej autorite): pokorná, odovzdaná prijímala osud; modlila sa pokorným, odovzdaným, oddaným hlasom • ponížený • expr.: poddanský • otrocký • kniž. al. expr. rabský • kniž. devótny • zried. poddaný (prehnane, zveličene pokorný): pokorná, ponížená prosba; poddanská, otrocká, rabská poslušnosť; devótny pozdrav; prevravieť poddaným tónom • skrúšený (pokorný s pocitom viny): pokorný, skrúšený prosil o prepáčenie • expr. prepokorný • expr.: psí • psovský: psí, psovský pohľad
ponížený správajúci sa pokorne, prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť; svedčiaci o tom • pokorný • skrúšený: ponížená, pokorná prosba; odriekali modlitby poníženými, pokornými, skrúšenými hlasmi • zastar. unížený (Kukučín, S. Chalupka) • expr.: poddanský • otrocký • rabský • pejor.: sluhovský • lokajský: poddanská, otrocká poslušnosť; sluhovské, lokajské správanie • kniž. devótny • pejor. servilný (prehnane, vtieravo ponížený): devótny, servilný tón; devótne, servilné pritakávanie • úctivý (obyč. v zastar. al. ironickom pozdrave): ponížená, úctivá poklona; úctivý služobník • prosebný • zried. poddaný
poslušný ktorý sa ochotne, bez odporu podriaďuje rozkazu, rade, želaniu niekoho; svedčiaci o poslušnosti (op. neposlušný) • počúvny: deti sú poslušné, počúvne • disciplinovaný (dodržiavajúci disciplínu, obyč. školskú; op. nedisciplinovaný): poslušní, disciplinovaní žiaci; disciplinovaná trieda • pokorný • expr. poddanský • zried. poddaný (poslušný už svojím prirodzeným založením, nebúriaci sa): pokorná, poddanská, poddaná povaha dievčaťa • ovládateľný • skrotený (obyč. o zvierati, ktoré poslúcha príkazy človeka; op. neovládateľný): ovládateľná, skrotená šelma
pokorný príd. prejavujúci pokoru, vedomý si svojej slabosti, nedokonalosti a svojich nedostatkov, ponížený: p. človek, p-á žena; Stál pred paňou pokorný a tichý ako jahniatko. (Kuk.) Nebola to pokorná poníženosť, ale dojemná oddanosť. (Šolt.) Kráľ Balsazár je pokorným služobníkom bohov. (Fig.);
pokorne prísl. s pokorou: p. ísť, povedať, prosiť; Vyzývavý mladík vyzeral teraz pokorne. (Tat.);
pokornosť, -ti ž.
pokorný príd. prejavujúci pokoru, skromný, tichý: Van je teráz už bars pokorní (Prihradzany REV); Teraz už je pokorní, nie ako za mlada (Lukáčovce HLO) F. pokorní ako ja̋hňička (Vyš. Kubín DK) - veľmi skromný, tichý; skrotený; pokorne prísl.: Ak pokorne sedží (Mníšany REV); Tak tam pokorňe seďev (V. Bielice TOP)
pokorne p. pokorný
pokorný príd prejavujúci pokoru, ponížený: (prosíme za odpustenie hriechov) nakloňe svá sirca pokorná milému Pánu Bohu (ASL 15. st); zadame Wassym Oppaternostiam dobre zdrawy, sstesty a pokoy od Pana Boha ssemohuczyho spolu (s) sluzbow nassow pokornow na mnohe czasy (PLIEŠOVCE 1585); Pana Krista, Mogžisse, Joba nam za priklad predkladagme, kteri nagpokornegsi bily (TC 1631); za kteru milost my, yakossto pokornj poddanj se ponižene odslužitj chceme (VYHNE 1686); musy modlitba bitj pokorna a nabožna (KT 1753); z nejpokornejši prozbu do laskavej gracie unižene se poručejic (DOHŇANY 1771 LP); owce jsu tichý, pokorni statek (VOv 1779); učte se ode mne (Krista), neboť ga sem tychy a pokorni srdcem (CS 18. st); subst p. m kto sa správa pokorne: (Mária) gest poroďila wssech pokorných Pána (CC 1655); (Boh) časem pissne znizuge, pokornich powissuge (PoP 1723-24); (Boh) pokorných k losu wrchného dedictwá pripússtá (BlR 18. st); -e, -o prísl: a protož Vaši Milosti vždy pokornie prosime za ochrance (NEŠTICH 1538 LP); cztyhodny pane rychtary, Wassi Pansku Milost ponižene a pokorne prosym (SIELNICA 1573); križ a trapeni (od Boha) trpezliwe a pokorne znassame (TC 1631); my ubohe lyde pokorne suplikugeme (PREŠOV 1671); ze s timto kratyčkym psanim opowažila sem se Wassj Milost molestowat, pekne a pokorne prepitujem (LEVOČA 1748); chto v jeslyoch spi tak pokorno? (HPS 1752); -osť ž pokora, pokorné správanie: tehda mi patricz na gegich syrocztwi a na pokornost k W. M. przimlowu delame (MARTIN 1651); klányájtze vi se Pánu Bohu z pokornosztzu (DŽ 1752); placiditas: tichost, krotkost, powólnost, poslussnost, pokornost (KS 1763)