pochyba -y -chýb obyč. mn. ž. pochybnosť: mať p-y o úspechu; niet p-b (o tom), že ...
□ byť na p-ách, v p-ách pochybovať
pochyba -by pochýb ž.
nedôvera nedostatok dôvery (op. dôvera) • kniž. neviera: nedôvera, neviera vo vlastné sily • nedôverčivosť (prejavenie nedôvery): z jeho pohľadu sa zračí nedôverčivosť • kniž.: skepsa • skepticizmus: intelektuálska skepsa, intelektuálsky skepticizmus • pochybovačnosť: bol známy svojou pochybovačnosťou • pochyba • pochybnosť (nedostatok istoty): odstrániť pochyby, pochybnosti
neistota nedostatok istoty: žiť v stálej neistote • pochyba • pochybnosť: mať pochyby, pochybnosti o úspechu • tréma (neistota pred vystúpením na verejnosti): pociťovať trému • zmätok • nepokoj (strata duševného pokoja): priviesť niekoho do zmätku; pociťovať nepokoj • rozpaky • pomykov (duševný stav prejavujúci sa nepokojom): premôcť rozpaky; prísť do pomykova • nerozhodnosť • ostýchavosť • hanblivosť • rozpačitosť: trpieť nerozhodnosťou, ostýchavosťou, hanblivosťou
pochyba p. neistota, nedôvera
pochyba, -y, obyč. v mn. č. pochyby, -chýb ž.
1. neistota, pochybovanie, pochybnosť: mať p-y, byť na p-ách, zostať v p-ách; uviesť niekoho do pochýb; vyviesť niekoho z pochýb; A k tomu strach, pochyba, obavy, neistota. (Kuk.); niet (nebolo) pochyby, pochýb, že ... je (bolo) isté;
2. nár. chyba: Svoju si povyšujú a na druhej nachodia pochyby. (Tim.) Je verná. Nieto na nej pochyby. (Dobš.)
pochyba ž. 1. neistota, pochybnosť: O tom ňit pochibi, že si aj ťi tam búľ (Čierna Lehota ROŽ) 2. or strgem nedostatok, núdza, bieda: Takí človeg ňemá pochibi, čuo ňechoďí do krčmi (Podbiel TRS); Vara pri mne váš sin má pochibu, nižd mu nechibá (Revúca)
pochyba ž 1. neistota, pochybovanie, pochybnost: o čemž (krvipreliatí) pochiby s pripadnosti ste slissely (WO 1670); dubium: pochybnost, pochyba; dubitatio: pochybowánj, pochyba; adducere in dubitationem: do pochybi priwésti (KS 1763); mimo wsseckeg pochyby ten winnik pred sudem byl odsaďeny (ŽP 1788); pochyba nenj, že y swe statky opustitj musely (PUKANEC 18. st) L. byť v p-e v neistote: budem ťeba (:krem jak včil v pochibe jsem:) chváliť; uwer to (že sa zem pohybuje) mudrcum, neni sú v pochibe (BE 1794); bez (všetkej) p-y nepochybne, isto: pamatuge bez pochyby V. Milost, kdy som v comissij chodyl k mestu (B. BYSTRICA 1618 E); (divé zvieratá) Adama a Ewu bez wsseckeg pochibi bili bi na tisic kuskuw roztrhali (MS 1758); utiqve: owssem gisťe, opráwdiwe, bez pochybi (KS 1763) 2. pochybenie, chyba, omyl: gestli by se u ktereho mistra na svičkach aneb mydle pochyba sa (!) stala, takovu vec podcivy cech ma slavnemu uradu oznamiti (CA 1709 E); pri dělánj majsterštuků pochyby nemagj se nad mjr pokutovati (CA 1723 E); teto poslane wina sem wssecky statečne podolgewal a pozapečetowal, aby ngaka pochiba nebola (ROVŇANY 1754); pri starych banach strany luonou nejaký omyl neb pochyba znikla (MB 1759); (pivo) pre pochibu piwnicj skislet se muselo (s. l. 1764); pochibu, ktereg si se dopustil, rečmj sstrafati nebudem (PT 1796) 3. núdza, nedostatok: raczila slawna stolicza dispositiu ucžinit, slawne wogsko aby negakowu pochibu uznalo, nebo my guss any zaopatrit nemužeme (RUŽOMBEROK 1768); w napagani statku zadnu pochibu nemame, mame dobru vodu (ANDRAŠOVCE 1772); statok (z Pribyliny) zbitočnu z jarj passu nemawa, ba njekedy i pochibu skusuge (PRIBYLINA 1784); od nekolko rokou w našom chotarj tak welka pochiba v obili gesto, že sotva to zrno, ktere wisegeme, naspatek dostawame (LIPTOV 18. st) škoda; -ný príd 1. k 1: a protoz w takoweg pochibneg weczj nemagicze se czim gruntowne sprawit nachazime, abj k tomu gine potrebne weczj wynalozil (ŽILINA 1621); amphibolia: reč negistá, pochýbná, která se na dwogi může rozuměti (WU 1750); creperus: pochybny, negjsty; perplexus: zamotany, pochybny; fortuna anceps: ssťástj pochybné (KS 1763); pochybne a negiste chiri (PT 1796) L. byť p. pochybovať: dubius feror: pochybny sem (KS 1763); iak silnj, stalj bil Thomas, aczkolj pretim pochybnim, newericim bil (Káz 18. st) 2. k 2: Michal Bazik za funt pochybny gest sstrafany 1 fl (BREZNO 1652); (úradník) mne wystawil yačmen na palene pochybni (ORLOVÉ 1745); parachronizmus; pochybné časúw počjtanj (KS 1763); po záchodě slunca, kďiž svetlo pochibné juž počalo bit (BR 1785) nedostatočné; slabé L. p. v rozume duševne nenormálny: Adamus Bocsko, slobodny, w rozume pohibny (PREŠOV 1784); gako v rozume pochybna wiskočiwsse mluwila (PT 1796); Joannes Krajnyak, slobodny biresch, na oko pohibny (PREŠOV 1784) škuľavý; kdo se (vínom) opige, gest pochibna hlawa (KCS 18. st) chorá; subst p. m kto pochybuje: magj predkladane býtj wěcý gisté negistým a pochybným (SPa 1716); -e prísl k 1: diffidenter: neduwerňe, neduwerliwe, pochybňe; perplexabiliter: pochybňe, zamotaňe (KS 1763); ambique: pochybne, negistě (AP 1769); k 2: pisse, že na mastenj klynczuw pry nowem budovanj strowyl slanjny puolt nro 1 1/2, czo welny pochybnie pjsse (BYTČA 1616); Georgius Vischnya, zenaty, nowy gazda, syn Georgius, slobodny, pohibne tuto zapsany (PREŠOV 1784); co sa od svojích pochibňe vinaučila, to pochibňe zachovávala (BR 1785)