pleva -y pliev obyč. mn. ž. šupina z obalu semena, obyč. obilia: obilné p-y
● expr.: mať peňazí ako (čert) pliev veľa; niečoho je ako pliev veľa; má v hlave p-y je hlúpy; → oddeliť p-y od zrna;
plevný, plevový príd.: p-ný kôš na plevy; p. obal zrna
pleva -vy obyč. pl. plevy pliev ž.
pleva -vy obyč. pl. plevy pliev ž. 1. ▶ tenká šupina, šupka z obalu semena, obyč. obilia: jačmenné, obilné, ryžové plevy; kávové plevy; z vejačky vypadávali plevy; pri mlátení sa zrno zbaví pliev; ovsené plevy sú cenným krmivom; hlina zmiešaná s plevami sa používala ako stavebný materiál; Dve muchy bzíkali nad jeho hlavou a v čiernych vlasoch sa mu lisli plevy. [H. Zelinová]; expr. Vráť sa! – kričí mať do vetra a ten odnáša jej plač ako plevy. [R. Jašík] 2. bot. ▶ blanitý listeň v súkvetí tráv z čeľade lipnicovitých al. šachorovitých pod kláskom, resp. na báze klásku: klásková p.; zakrpatené plevy; žilky plevy 3. expr. ▶ niečo nepodstatné, nenáležité, bezobsažné, bez vnútornej hodnoty, obyč. slová, reči: to sú len frázy, prázdne plevy; Nehádzal z kazateľnice lacné plevy, ale ťažké zrno Božích právd. [A. Pauliny]; Šrobár Národné noviny obviňuje, že namiesto osvietenia ľudu prinášajú len plevy, národ kŕmia frázami [...]. [Rb 1984]; [...] profesionálny redaktor po sebe nezanechá v texte plevy. [RAK 2010] ◘ fraz. mať peňazí ako/ani pliev mať veľa peňazí, byť bohatý; niekoho, niečoho je ako/ani pliev niečo existuje vo veľkom počte, niečoho je veľmi veľa; mať v hlave plevy byť hlúpy; oddeliť zrno od pliev oddeliť dobré od zlého, cenné od bezcenného, nepotrebného
pleva, -y, obyč. v mn. č. plevy, pliev ž.
1. šupinovitý odpadok z obalu semena, obyč. zrna: ražné, ovsené, , obilné p-y; očistiť semeno od pliev; ľahučký ako p.; majoránové (majoránkové) p-y sušený majorán;
pren. expr. niečo bezcenné, zlé: literárne p-y; Keby sa nebol dostal medzi plevu, bol by z neho súci človek (Rys.) medzi zlých ľudí.
● expr.: má peňazí ako (ani) pliev veľmi veľa; toho je ani pliev veľmi mnoho; prázdny ako p., má v hlave p-y (o človeku) hlúpy; triediť zrno od pliev dobré al. cenné od zlého, bezcenného;
2. bot. blanité jalové listene na spodku klásku al. podporné listene kvetu: kláskové p-y, kvetné p-y;
plevný príd.: p-é hrable na plevy; odb. p-é ryby drobné, slúžiace za potravu dravým rybám;
plevový príd.: p. obal zrna
pleva ž. i ž. hromad. csl (obyč. mn. č.) šupina z obalu semena, obyčajne obilia: Chlieve, tej zme omazale uš driouhoda, hňe_tam po žatve, kod uš pleva bola (Čelovce MK); Plevi hňeď od mláťački pracťe do plevína! (Hliník n. Hron. NB); Čez ďeň sa narobilo aj dvacať kíu̯ (žita), dovedna s pľevou (Lišov KRU); Vella stodoli bol plevíňedz na plevi (Bošáca TRČ); Plevi sa odzdzelili o_dzrna a úhrapkóv (Trakovice HLO); Uš poton to zbožié išlo čisté ottal, s toho rajtara, lebo prah išél indze, plevi išli indze a zbožié išlo čisté (Kostolné MYJ); Pľevi muśa hed od zarna (Dl. Lúka BAR); Zarno ostavalo s pľevami na humňe (Rankovce KOŠ); A dzeci maľi radosc, bo z bosima nohami po zarňe behaľi i u pľevňi u kocinku do pľevi še rucaľi (Brezina TRB) L. maďeránkové plevi (Stupava BRA, Hlboké SEN, Nitr. Hrádok NZ), marjánkové plevi (Kubrica TRČ), majcherúnová pľeva (Pukanec LVI) - sušený majorán F. lachkí jako pleva (Bošáca TRČ) - veľmi; má penazí ako čert plieu (Bobrovec LM), tá má peňez jak plef (Kuchyňa MAL), ma peňeź jak pľevi (Vranov) - veľa; aj pleváh nájďe sa zrno (Bošáca TRČ) - aj v zlom sa môže nájsť kúsok dobrého; dobrá pľeva je ľepšá ako planvo seno (Mur. Lehota REV) - dobré, hoci v malom množstve, má väčšiu cenu ako veľa zlého; ic_cad_do plév! (Lapáš NIT) - daj mi pokoj!, zmizni!; plevový príd.: Holovňicu zme omazuvale plevovem blatom na hlatkuo a mocnuo (Čelovce MK); Plevové hrable boli drevenné, huščé a z menšíma zubámi (Trakovice HLO); plevoví (V. Bielice TOP); plievka ž. zdrob. expr.: Mag má malé plévki a s tich sa mosí ocúdzit (Trakovice HLO)
plevový p. pleva
plievka p. pleva
pleva, obyč. plevy ž 1. šupinovitý odpad z obalu semena (obyčajne zrna): przigal sem od mlaczow za plewi a za vhrabki (TRENČÍN 1580); kupyl dwa kosse od magera plewy nosyty (MOŠOVCE 1648); když plewa gest oddelena, (mlatec) wsypa (žito) w mechy (OP 1685); plewy pssenične u wode warene a prikladane gsau prospessne k prutržum (LR1 17. st); plewniky dwa plne plyew a uhrabkow (BOBROVNÍK 1701); mjsto mláta mohu se statku dáwati gačmene, wrjáců wodú obljáte a s tlčou smjessané plewi (PL 1787) L. p. majoránkové sušený majorán: strogena weczera, tassky twarohowe, žerucha d 5, pliew majrankowich d 1 (ŽILINA 1702) 2. niečo bezcenné, neužitočné: ručnica zdá se býti prachem a olovem nabitá, ale založjm se, že se nenagdu než samé pléwy neb drtina (FP 1744); zdaliž sem te, bídný, verne nemiloval, mnoho stríbra, zlata, jako plevy dával (ASL 1781) F. od zleho dlužnjka y plewy ber (SiN 1678) od nespoľahlivého dlžníka treba vziať aj malé splátky: su zrna mezj plewu, gest lilium mezj trnjm (BlR 18. st) aj medzi bezcenným sa najde cenná vec; -ný, -ový príd: aceratus: plewny (KS 1763); paleis: plewný (PD 18. st); acerosus: plevovy (LD 18. st) L. palearium: plewné mjsto plevinec: lutum aceratum: plewné blato zmes hliny, vody a pliev určená na omazávanie stien (KS 1763); a tich gistich penazy dal za kouss (!) plewny (HRANOVNICA 1779) kôš na plevy