Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plavec -vca m.

1. kto vie plávať: slabý p.

2. pretekár v plávaní;

plavkyňa -e -kýň ž.;

plavecký príd.: p-é preteky;

plavectvo -a s. plavecký šport

plavec -vca pl. N -vci m. (o človeku)

plavec -vca pl. N -vce m. (o zvierati)

plavec¹ -vca pl. N -vci m. 1. ▶ kto vie plávať, pohybovať sa vlastnými silami vo vode; op. neplavec: dobrý, skúsený p.; slabší plavci by nemali preceňovať svoje schopnosti; plavci pod vodou používajú na zvýšenie výkonu plutvy; Červené bóje mali označovať čiaru, za ktorú sa nesmie opovážiť ani najlepší plavec. [K. Jarunková]
2. ▶ kto sa venuje plávaniu ako športovej disciplíne; kto súťaží v jednotlivých plaveckých disciplínach: najúspešnejší p. uplynulej sezóny; najrýchlejší p. historických tabuliek; dobré výsledky našich mladých plavcov; súťaž, tréning diaľkových plavcov na 5 km; sezóna zimných plavcov trvá od jesene do jari
3. zastar. ▶ kto sa plaví po vode, po mori, námorník, moreplavec: námorní plavci; oceán brázdili plavci na plachetniciach; Aj keď plavci na slovo počúvli svojho kapitána, predsa len obludy strhli z lode niekoľko členov osádky. [Ľ. Zelienka]
▷ plavkyňa -ne -kýň ž. k 1, 2: bojí sa hlbokej vody, nie je dobrá p.; mladá nádejná p.; súťaž synchronizovaných plavkýň akvabel; počtom medailí patrí k najúspešnejším plavkyniam na svete

plavec² G a A -vca pl. N a A -vce m. 1. ▶ živočích, ktorý dobre, rýchlo pláva: vydra riečna je výborný p.; aj jeleň je dobrý p.; faetony sú slabé plavce, ale vynikajúco lietajú; mečiarovité ryby sú pravdepodobne najrýchlejšie plavce vôbec
2. iba pl. plavce zool. ▶ rad vtákov, ktoré nelietajú, zato výborne plávajú (Impennes): plavce a bežce stratili schopnosť lietať; typickým zástupcom plavcov je tučniak

Plaveč -vča L -vči m.

obec na východnom Slovensku v Staroľubovnianskom okrese juhovýchodne od Starej Ľubovne;

Plavčan -na pl. N -nia m.;

Plavčanka -ky -niek ž.;

plavečský -ká -ké príd.

plavkyňa ↗ plavec¹

plavec, -vca m.

1. kto vie plávať, kto pestuje plávanie ako šport;

2. zastar. námorník;

plavkyňa, -ne, -kýň ž. k 1;

plavecký príd.: p. šport, p. klub, p-é preteky;

plavecky prísl.;

plavectvo, -a str.

1. druh športu;

2. náuka o plavbe lodí

plavec¹ m.
1. čiast. strsl kto vie plávať: Pri kasárňi ťiekla rieka, čes tú ňemohou̯ preplávaťi aňi najľepší plavec, veľmo strmo šla (V. Lom MK); plavec (Hor. Lehota DK, Bobrovec LM, V. Bielice TOP)
2. zried. kto pracuje pri splavovaní dreva po rieke: plavec (Čierny Balog BRE)

plavec² m. pohron spevavý vták plavej farby, zool. drozd plavý (Turdus ericetorum): plavec (Brezno)

plavec m
1. človek, kt. pláva vo vode: natator: kupač, pláwec (KS 1763)
2. kto sa plaví na lodi, námorník: plawcy po mory se plawya (KoB 1666); heytman ssjfu a plawcowé widauce nebezpečenstwj wskočili do člunu (SPo 1691); navita: plawec, ssyffar (KS 1763); plawec pre zahrúzeni swého ssyffu docela nahj od utopenj bil ussel (VP 1764); plawczowe z hagowkem swym znenadála na skalu napadly (PeP 1769); hawýr gako plawec ani za okamženj neni gistý žiwota swého (LZ 1775)
P. atpn Johanne Plawecz (v Turci 1504)