penka p. pinka1
pinka1 ž. (piňka, penka)
1. strsl, vsl malý spevavý vták
a. zool. pinka obyčajná (Fringilla coelebs): Edná pinka mi furt sem na oblok chodží (Kameňany REV); Zime aj pinki prídu pri staveňie (Návojovce TOP); Pinka, to taki maľučki ptaček (Dl. Lúka BAR); Kukaj, tam ľecela pinka (Markušovce SNV); penka (Opava MK)
L. farbistá pinka (Hriňová ZVO), plavá pinka (Zlatno ZM), tarkastá pinka (Oreské MCH), žltá pinka (Zlatno ZM) - ľudové dvojslovné názvy pinky
F. takí má hlásog aňi pinka (Čierna Lehota ROŽ) - veľmi tenký al. slabý; šťihľí ako pinka (Martin), je ako pinka (Martin) - veľmi štíhly; ždi je ako pinka čistá (Blatnica MAR) - čisto, pekne oblečená, upravená
b. zool. sýkorka veľká (Parus Major): pinka (Nižná TRS, Stupava BRA); piňka (Michalovce)
2. hont expr. nosný hlien vznikajúci vylučovaním zo sliznice, sopeľ: Zase ťi visia pinke, ďe máš šnupťicheľ, chitro si nos pouťieraj (Pukanec LVI)
3. novohr ľadový útvar zo zamŕzajúcej stekajúcej vody, cencúľ: pinka (Málinec LUČ)
pinka2 ž.
1. csl finančný vklad pri hrách (karty, kolky ap.), tiež poplatok za požičanie kariet, kolkov al. za stavanie kolkov: Požičiam vám karti, aľe mi musíťe dať pinku (Košťany n. Tur. MAR); Kelo stojí tu pinka? (Kameňany REV); Daj perši pinku a tag budzež hrac! (Markušovce SNV); A ňezapomňice zochabic pinku, bo karti stoja tiš peňeźi (Sabinov); pinka (Brodské SKA)
2. miest. strsl a zsl škatuľka, do ktorej sa dávali peniaze pri hrách al. tiež milodary v kostole, pokladnička: Daj aj ťi korunu do pinki! (Revúca); F kosteli je tich pinek viec, ale f každéj pince je pár korun (Skalica); pinka (Sučany MAR)