pilný -ná -né 2. st. -nejší príd.
pilný -ná -né 2. st. -nejší príd. zastaráv. ▶ vyznačujúci sa úsilím v práci, usilovný, pracovitý: p. hospodár; pilné včielky; po štyroch rokoch pilného štúdia príde maturita; najpilnejší študenti jednotlivých ročníkov získali ceny; A hrozno, obsahujúce zázračný mok, čaká na pilné, opálené ruky vinohradníkov a vinohradníčok. [KSl 1967]
pilný príd.
1. usilovný, pracovitý: p. majster, p. žiak; Už kosu kuje pilný hospodár. (Sládk.); p-é ruky zručné, pracovité: p. ako včela, ako mravec veľmi;
2. neodkladný, súrny, naliehavý: Mám ešte pilnú robotu. (Jégé);
pilne i pilno prísl.
1. usilovne: p. pracovať, p. šiť, p. sa učiť;
2. súrne, naliehavo: p. potrebovať peniaze;
3. (komu) je, bolo pilno naponáhlo; je, bol v časovej tiesni: Obom bolo veľmi pilno. (Jégé);
pilnosť, -ti ž. usilovnosť, pracovitosť: mravčia p.
pilný príd. (pílni) 1. gem, nitr, jtrenč usilovný, pracovitý: Pilní śloveg veľie urobí aj za edon ďen (Kokava n. Rim. RS); Mám pilnia deči (Kameňany REV); Tá najmlaččá céra je pílna v učeňi a rada číta kňíški (Bánovce n. Bebr.) F. taká je pilná, že bi aj na skale vižila (Bošáca TRČ) - je veľmi pracovitá 2. gem, turč, zsl neodkladný, súrny: Nemahem prič, bo mám pilnú robotu (Ploské REV); pilná robota (Mošovce MAR); On mal pre mna pílnú robotu (Dl. Pole BYT); Ked bola pílna robota, robilo sa od rána až do tmi a na roli sa aj obeduvávalo (Šípkové PIE); Lebo tá (robota) bola velice pilná a nutná (Jur p. Brat. BRA); Nemám tak pilnej roboti (Brodské SKA)
pilne p. pilný
pilný príd 1. pracujúci s pilnosťou, usilovný, snaživý, pracovitý: pilny y w zahalce pracuge (KoB 1666); w dobrem pilňi, w zlem leňivi bar by bili wssecy (GV 1755); obywatele ku wsseckému učeny a kunstum schopny, gsúcy, pilny (KrP 1760); žacy budu ku kňisskam pilňegssi (GP 1782); malicžke toto stworenj s pjlnu pracu prez cele leto zhromažduge zrnka žita (SJ 18. st) 2. kt. sa pozorne stará o niečo, starostlivý: žena pylna, bedliwa, hospodarska, werna gest koruna mužy swemu (BAg 1585); Markus skrz pylne opatrowany lekaruw ozdrawel (PeP 1769) L. p. pozor dať, mať, p-ú opatrnosť držať, p-ú starosť mať na čo dávať dobrý pozor na niečo, poriadne sa starať o niečo: (majstri) aby pry robotach sweho remesla pilnu opatrnost držely (CA 1579); strani zatwi, nic sme gesste nezali, ale na to mame pilnu starost (KĽAČANY 1647); inspektor dedinsky ma pilnu starost mat na takowe hore predmenowane wecy (LIPTOV 1716); ga na weczy wssetky pilni pozor mam (NOVÁKY 1752); tielo mrtwe swateho Wendelina na woz wložilj a dalj pilnj pozor, kam ho powezu (KT 1753); Buh ma negpilnegssi starost o swet (UD 1775); nagme sused na suseda ma pilny pozor dat (HRANOVNICA 1782); byť p-ý čoho horlivo sa o niečo starať, usilovať: fojt bude pilny toho, aby mu byly (klúče) dané (P. BYSTRICA 1646); kdi gest každj pjlen swjch wecy (KoB 1666) 3. pozorný, sústredený: pylny a bedliwy posluchacz (BAg 1585); Salome kazne geho pilnym uchem posluchala (SP 1696); mesto gegich žalar twrdi gest, s ktereho sobe pro pilnu straž a wartu pomocj nemožu (KT 1753) ostražitú: pohlédnul tuto pilňejšej na ňu a mlúvil (BR 1785); poznáwaťe, moge ďeťi, gak potreba mať pilné oko na zlé zwiklosťi (DS 1795) ostražité: pohnuty k pilnemu a bedliwemu posluchany (MiK 18. st) 4. súrny, naliehavý, neodkladný, nevyhnutný: kdyz by se stala pielna potreba (ŽK 1473) keby bolo treba; ja znamo czynym tymto lystom, ze sem wypuyczyl w swey pylney potrebe statku sweho na mynczy sto zlatych (MADOČANY 1569 E); towaryss mel negakowe pylne čzyneny w czechu (CA 1717); že mu negpilnegssj ročitu pracy zanedbawam (PUKANEC 1793); kdiž neny w poly pilnich prac (KLÁŠTOR p. Z. 18. st) L. p-á potreba ukazuje komu javí sa nevyhnutné, treba, je naliehavo potrebné: kdy gim pilna potreba ukazowala, obicžegne pitawaly ku kastilu mlinarow farskich (DOMANIŽA 1720); potreba mi pilna ukazowala na palecžne koleso (PODVAŽIE 1722) 5. rýchly, bystrý: acer: bysty, pilny; impiger: pilný, bysty (KS 1763); subst p. m kto pilne, usilovne pracuje: pjlni od leniwych w nenáwisti bjwagj (VP 1764); -e, -o prísl 1. k 1: pod prisahow pilne sme se od nich wiptawali (B. ŠTIAVNICA 1583); robotnikom pri wezi na spropity, aby tym pylnegi a snazniegi robili (ŽILINA 1617); pan Srnka pilno do kostela na omsse chodí (s. l. 1676); gá mnohem pjlnegssy obracam se okolo meho remesla (VP 1764) 2. k 2: o tych pryssehaczow ssem se pylne prewedel ode dwuch zemanow (TREBOSTOVO 1577); ma hodjny od toho pylne oppatrowatt (ŽILINA 1618); (obyvatelia) chotar svoj povinni pilno varovati pred cizimi lidmi (LIKAVA 1625); on povinen bude statek pilne opatrowat (TOPOĽČIANKY 1723); sedulo: pilňe, pilno (KS 1763); kdiss nagpilneg wartowat maly, w krčmach korhelowaly (KOŠECA 1771) 3. často, hojne: kdy gedowata nemoc panuge, ma se pilne s tymto prasskem dom kaditi (RT 17. st); kdy musst wykisne, techdy se ma pilne doliewat (VK 1764); kdyz sem po stolicách jak biskup chodíval, farárúv, farárky pilne navštivoval (ASL 18. st) 4. naliehavo: magy se pilne dopitat, gestli by vhliere priwezli vlhle (CA 1585); W. M. pilnie prosim, račzte mnie y hnedka tu proposity odeslat (KORYČANY 1668); pilne tobe prikazugem (BRATISLAVA 1678); geden pak z njch (námorníkov) (sv. Františka) pilnegssy za pomoc žádal (SPo 1690); (kráľ) zvedoval se barz pilno, o hvézdze vidzenej, tzo se sztalo (HPS 1752) 5. rýchlo, chvatne: depropero: wélmy pospjchám, pilnó ňečo robjm; festino: pospjchám, polnó neco robjm (KS 1763); leniwost z mysli pilno wyžeň (BlR 18. st); -osť ž 1. usilovnosť, horlivosť: zet pana nasseho, kdyzt domu prigede, sie k tomu s pilnosti priczini (KEŽMAROK 15. st); w djle pilnost a wernost mame zachowati (CA 1590); navo: usilugem se, pilňost mám (KS 1763); bohactvo starych negsu ssediwe wlasy, ale pilnost mladosty (MC 18. st) F. pilnost miluge práce, wystriha se leniwosti (OP 1685) 2. starostlivosť, pozornosť: my na to budeme myety starost a pylnost, aby se wydalo, czo gest w nasseg osade syroczie (B. ŠTIAVNICA 1589); ya chtem k predagu waham a funtou z pilnosty dohlydaty (CA 1698); sedulitas: pilnost, pečliwost, starostliwost (KS 1763); prosym teba, skrze materynsku pilnost, abys milost my vyprosyla (BlR 18. st) 3. neodkladnosť, naliehavosť: zadame s pielnosti, aby k tomv czlowieku hned ssel (BUDÍN 1473 SČL); hlawny isspan widieku nas z welyku pylnostj napomenul (BELÁ 1596); cirkew o to pečuge a k tomu negwetssy pilnost priklada (ŠV 1675); tá nowini slisset pylnost nás také powolala ku králi (PT 1778)