Pilát -a m.
● dostať sa niekde ako P. do kréda bez vlastného pričinenia, náhodne
Pilát -ta m.
pilát -ta pl. N -ti m.
Pilát -ta m. 1. bibl. ▶ rímsky miestodržiteľ v Judei (v rokoch 26 – 36 n. l.), ktorý (podľa biblických údajov) odsúdil Krista na žiadosť židovských náboženských vodcov bez toho, aby bol presvedčený o jeho vine, Pontský Pilát: P. zvolal veľkňazov; Ježiš bol predvedený pred Piláta 2. pilát pl. N -ti pejor. ▶ kto sa zbavuje zodpovednosti: p. našej doby; o osudoch sveta napokon nerozhodnú piláti a judáši [NS 2008] ◘ fraz. dostať sa do niečoho/niekam ako Pilát do kréda dostať sa k niečomu významnému bez vlastného pričinenia, bez vlastnej zásluhy, nevedomky; umývať si ruky ako Pilát chcieť sa zbaviť zodpovednosti, obvinenia
Pilát, -a m.: bibl. Pontský Pilát rímsky miestodržiteľ v Judei, ktorý vraj (podľa biblických údajov) súdil Krista
● hovor. žart. dostal sa do toho ako P. do kréda bez vlastného pričinenia; hovor. expr. chodiť, behať od Poncia (od Kajfáša) k Pilátovi od jedného človeka (napr. úradníka) k druhému, z miesta na miesto pri zdĺhavom vybavovaní vecí
Pilát bibl. Pontský Pilát, rímsky miestodržiteľ v Judei, ktorý súdil Krista (len v prirovnaní): F. umiu̯ si ruki ako Pilát (Rim. Píla RS) - zriekol sa zodpovednosti; stojí jak Pilát (Lukáčovce HLO) - nečinne postáva
Pilát m rímsky miestodržiteľ v Judei, ktorý (podľa Biblie) súdil Krista: Pjlat na smrt odsaudil (Ježiša), napoli giž mrtweho (KK 1709); -ov príd privl: L. latrina: záchod, stolica Pilátova (KS 1763)