pestún -a m. kto sa stará o dieťa, opatrovník dieťaťa (obyč. cudzieho); práv. vychovávateľ dieťaťa;
pestúnka -y -nok ž.;
pestúnsky príd.;
pestúnstvo -a s.
pestún -na pl. N -ni m.
pestún -na pl. N -ni m. 1. ▶ obyč. súdom určený náhradný rodič starajúci sa (dlhodobo) o cudzie dieťa, dohliadajúci na jeho rast, výchovu a všeobecné prospievanie; platený vychovávateľ cudzieho dieťaťa; kto niekoho opatruje: práva a povinnosti pestúna; zveriť dieťa do starostlivosti pestúnov; stať sa pestúnom; nezaopatrený zverenec môže žiť naďalej v spoločnej domácnosti s pestúnom; pestúni vlastné deti nemali; pren. Nový československý štát bol ešte takpovediac v plienkach a na okolí sa našlo dosť pestúnov, ktorí boli ochotní nielen ho prebaliť, ale aj opiť cumľom. [P. Vilikovský] 2. ▶ náhradný zvierací rodič: nespárikovaný kohútik jarabice poľnej sa využíva ako p. pri umelom odchove jarabíčat; vyliahnuté kukúča hneď povyhadzovalo z hniezda vajíčka a mláďatká svojich budúcich pestúnov ▷ pestúnka -ky -nok ž.: vyplácať pestúnke mzdu; ako p. mala o živobytie postarané; dieťatko malo pestúnku od narodenia; vzorná p. belorítok ▶ opatrovateľka lastovičiek
opatrovník kto sa o niekoho, o niečo stará; kto niekoho, niečo opatruje; práv. zákonný zástupca osoby neschopnej spravovať si svoje veci • opatrovateľ: mať opatrovníka, opatrovateľa; opatrovník, opatrovateľ majetku, hospodárstva • pestún • zried. varovateľ (opatrovník dieťaťa) • ošetrovateľ (obyč. chorého) • práv. kurátor: sociálny kurátor • práv. poručník • zastaráv. al. expr. tútor: deti dostali po smrti rodičov poručníka, tútora; Nepotrebujem nijakého opatrovníka, tútora!
pestún p. opatrovník, vychovávateľ
vychovávateľ kto niekoho vychováva; kto sa zaoberá výchovou: otec bol dobrým vychovávateľom • pedagóg • učiteľ (vychovávateľ v škole) • práv. pestún (vychovávateľ dieťaťa)
pestún, -a, mn. č. -i m. kto opatruje dieťa, kto sa stará o dieťa;
práv. vychovávateľ dieťaťa;
pestúnka, -y, -nok ž. žena, ktorá opatruje za plat cudzie malé dieťa al. deti; zamestnankyňa v materskej škôlke;
práv. vychovávateľka dieťaťa;
pestúnsky príd.: práv. p. pomer, p-e povinnosti;
pestúnstvo, -a str. zried. opatrovanie dieťaťa; starostlivosť o dieťa: Janík doma už nepotrebuje jej pestúnstva. (Šolt.)
pestún m. (pestun) csl zried. opatrovník dieťaťa: pestún (Bobrovec LM, V. Bielice TOP); pestun (Lukáčovce HLO); pestúnka ž.: Keď ňebuďeš choďiťi do školi cez leto, buďeš pestúnkou našemu Joškovi (Návojovce TOP); Pošľem ťi dákú pestunku (Čierna Lehota ROŽ); Mali mladé ďievča za pestunku (Bánovce n. Bebr.); Mali tan také zrdzavé dzifča, pestúnku (Vištuk MOD); pestunka (Fintice PRE)
pestún, pestúnok [-ek] m 1. kto sa o niekoho al. o niečo stará, ochranca: wzhledniž pane Bože mily na krale, knizata, krestanske rysse patronj, twe swate cyrkwe pestunj (PoP 1723-24); slawny magistrat, syrotam a wdowam od Pána Boha zrjzenj ochrancowe, zástupcowe a pestunowe neywernegssj (PUKANEC 1742); gestor: pestún (KS 1763); x. pren a tak zakon Stary pestunem nassim bil k Krystu, abichom z wiri sprawedliwi učineňi bili (TP 1691) bol našim vodcom 2. kto sa stará o dieťa, vychovávateľ: anebože tež Gozephowy, pestunowy Kristowemu F. Andreas mluwj (WO 1670); mlada matka, stary pestun pri gesličkach stogi (GV 1755); a budú králé pestúnci twogi a králowné dogki twé (KB 1757); nutricius: pestún, pestúnek (KS 1763); -ov príd privl k 1: gestatoris: pestunkowy (!) (KS 1763); -ka ž k 1: gestatrix: pestunka (KS 1763); k 2: nutricula: pestúnka, chúwka, dogčečka, chuwečka (KS 1763); gaknáhle ditky uča se mluwit, magu rodičowe aneb ditěte pěstunky a služebnjce ge učit gmena swate (UKK 1768); nebo se takowa pestunka mosela pry malych detoch držat (N. MESTO n. V. 1772); -stvo [-í] s funkcia vychovávateľa, vychovávateľstvo: milosrdne (Reného) za ňetessku prácu, gakžto za pestunstwý w swém chowal príbitku (BR 1785)