peciar -a m.
1. remeselník stavajúci al. opravujúci pece
2. hovor. robotník pri peci (význ. 4);
peciarsky príd.
peciar -ra pl. N -ri m.
peciar -ra pl. N -ri m. ▶ (obyč. v minulosti) remeselník, ktorý stavia al. opravuje murované pece: vyučení peciari; cech kachliarov a peciarov; začína ožívať dopyt po peciaroch
peciar, -a m. kto stavia al. opravuje pece;
peciar m. 1. remeselník stavajúci al. opravujúci pece: peciar (Mošovce MAR); pecár (Lamač BRA) 2. expr. kto veľa sedí pri peci, doma, domased, pecúch: pecár (Dol. Tižina ŽIL); peciar (Detv. Huta ZVO, Hor. Strháre MK); pecar (Davidov VRN)
peciar [-ár], pecník m živ 1. remeselník, kt. stavia al. opravuje pece: 20. junii pecnikowi placeno od dwuch pecj 2 flor 60 den (ZVOLEN 1637); pecarowy Martonowy na nuž (s. l. 1656) 2. kurič: služebnici tehož kaštila a panstwi pruščanskeho: urednik, frumentarius, klučar, pekar, pecar, pivovarči, zahradnik (VRŠATEC 1682 U2); s bedlivosti, aby hlásnym a pecarovi hrozil, aby na ohen bedlivu starost meli (KOŠECA 1718); -ov príd privl k 2: plat ročny pecaruw hotowych penez zlate 3 (VRŠATEC 1683 U2); -ka ž k 2: dcéri waše sebe učiní masťiťelkiňe a pecárki (BN 1796)
pecník živ p. peciar