pastva -y -tiev ž.
1. iba jedn. pasenie: v jeseni sa p. končí
2. pasienok, paša1: vyhnať statok na p-u
3. iba jedn. porast ako potrava pasúcich sa zvierat: výdatná p.
4. iba jedn. expr. čo príjemne pôsobí na zmysly: to bola p. pre oči!
pastvový príd.: p. porast;
pastevný príd. k 1, 2: p. odchov dobytka
pastva -vy -tiev ž.
pastva -vy -tiev ž. 1. iba sg. ▶ kŕmenie sa hospodárskych zvierat pasením na trávnatých lúčnych plochách: celodenná p.; p. kráv na jar; organizovanie pastvy; extenzívny spôsob pastvy na neohradených pastvinách v podhorských a horských oblastiach; intenzívny spôsob pastvy na kultúrnych oplotených pastvinách; kôň má mať výbeh a možnosť pastvy; Je to [králik] prevažne nočná zver, na pastvu vychádza v podvečer a skoro ráno. [PaR 2008] 2. ▶ trávnatá lúčna plocha, kde sa pasú hospodárske zvieratá; syn. pasienok, pastvina, paša1: hnať, vyháňať stádo na pastvu; chovať býky voľne na pastve; nechať ovce na pastve bez dozoru; Po kľukatom chodníčku hore zelenou pastvou kráča žena. [L. Ťažký] 3. iba sg. ▶ porast, obyč. tráva, ako potrava pre zvieratá, hmyz a pod.; syn. paša1: šťavnatá, výživná p.; včelia p.; kvety agáta poskytujú výbornú pastvu včelám nektár; Trávnaté okraje poľnej cesty boli výdatnou pastvou. [KS 1995] ◘ fraz. [to je] pastva pre oči čo veľmi príjemne pôsobí na zmysly
pastva 1. dozeranie na hospodárske zvieratá pri žraní porastu, pasenie statku; porast, obyč. tráva ako potrava pasúcich sa zvierat; expr. čo príjemne pôsobí na zmysly • paša: v jeseni sa končí pastva, paša; šťavnatá, zelená pastva, paša; expr. to bola pastva, paša na oči
2. pozemok zarastený trávou určený na pasenie • pasienok • pastvina • paša • pastvisko: vyhnať statok na pastvu, na pasienok, na pašu; zelené horské pasienky, pastviny, pastviská
pastva, -y, -tiev ž.
1. miesto, kde sa pasie dobytok, príp. i zver, pastvina, pasienok: vyháňať statok, ovce na p-u; Tam pastvy zrieť skvieť sa zeleňou. (Hviezd.)
2. pasenie dobytka: p. dobytka; S myšlienkou o raji vrátila sa večer z pastvy. (Fig.)
3. čerstva potrava pre živočíchy, paša: lesná p., p. pre včely, suchá p. pre ovce;
4. niečo, čo príjemne pôsobí na zmysly: p. pre oči; p. pre ich nezbednosť (Gab.); Obrazy sľubujú pastvu očiam. (Kuk.)
pastva1 ž. 1. strsl, záh miesto, kde sa pasie dobytok, pasienok: Kúpiľi pastvu a pásľi (Tvrdošín TRS); Isťebňäňi maľi tuná ča̋sku pastvi a čuosi aj kosiľi (Beňova Lehota DK); Mi zme maľi svoju pastvu aj urbár (Tajov BB); Rano zaz viháňaľi na pastvu (Hnúšťa RS); Krávi sa mieli ponajprf na pastvu viháňat (Mokrý Háj SKA) 2. strsl porast ako potrava pasúcich sa zvierat, paša: Stare prasňice sa pasavaľi tu f pastve (Liesek TRS); Posu̯au̯ okrez na zľepšeňia pastvi tomášovu múčku (Podkonice BB); Aňi oňi ňemaľi ľepší krm ako mi s ednej pastvi (Kokava n. Rim. RS); De púšta̋š tia statki, ši tam je pastva? (Slavošovce ROŽ) 3. zried. obdobie, keď sa pásol dobytok: Enem že do téj pastvi málokerí (prút) ostál, lebo ho ďecka polámali (Mokrý Háj SKA) 4. pasenie: Na rok buďe aj tvoja̋ lúka f pastve (Čierna Lehota ROŽ)
pastva2 ž. stržit, strnitr nástroj na chytanie (škodlivých) zvierat, pasca: Nastavím pastvu, viďev som f komore miš (Ludanice TOP); Dobre je daď na pastvu oreh alebo slaňinku, na to sa miši chiťá (Lapáš NIT); pastva (Vráble); pastvička ž. zdrob. expr.: Aj som stavav pastvički a ňišt sa ňechiťilo (Ludanice TOP)
pastva ž 1. pasenie dobytka: gestly by sie pak w tom vhodyty nemohly, theda at ge (zeme) pustia pod pastwu wynema panske try zahrady (L. JÁN 1480 SČL); tehda bude mjti moc y geho manželka y dietki y geho pribuznj wymeniti tie role po pastwe (S. ĽUPČA 1597); jestli by ktery zeman chtel swuoj dobytek mezi poddanych našich ovce na pastvu dať (ORAVA 1625 U2); ssarhowy od wolanya pastwy 1 d (KRUPINA 1684); kedykolwek se bude hagit obecnuo, že bi z pastwu prekažka se necžinila (OČOVÁ 1748) L. slobodná p-a povolenie pásť: pre dobitek gegich gak rožny, tak drobny gakikolwek, slobodnu pastwu se gim dopussta a zwoluge (KRUPINA 1691); to pole do pastwi padne (HRABUŠICE 1750) stane sa pasienkom 2. miesto, kde sa pasie dobytok, pasienok: mlyny, duom, forberk, role worane y neworane, luky, pastwy, zahrady prodali (ŽK 1468); ze bi ste raczyly dopustity nassimu dobitku pastwu tam, kde sie yndy pasiual (BLATNICA 1589); taulawy pastiry pastwi menice, koliby swe na nožičkoch sem-tam prewažegj (KoA 17. st) 3. pokrm, potrava pre zvieratá: wolyary pastwu podawagice, stage lopatu wiklizegi (:wikidagi:) (KoA 17. st); pástwa ssteňát lewowých (KB 1756); pabulatio: shromáždenj pokrmu, pastwa (AP 1769); pastus: pastwa, pokrm (CL 1777) 4. náb duchovný pokrm: pastwu slowa tweho darug (Bože) (BAg 1585); pas nás (Bože) pastwau slowa tweho (BK 1612); ty sy Buch nass, a my lid twug a owce pastwy slowa tweho (AgS 1708); -ička dem k 1: pastyr owečky swe predchazy a k pastwičkam zdrawym wody (EK 18. st); k 2: gako kuratko bez matky a owečky bez pastwyčky (KK 1709); k 4: onť (Hospodin) mne pase na pastwyčkach rozkossných (CC 1655)