pastierik, pastierka p. pastier
pastier m. (passiér, pastejr, pastír) csl kto pasie (za odmenu) hospodárske zvieratá: Povedau̯ som pastírovi, ňach primerkuje tú našu jalovičku (Dol. Lehota DK); Pasťíri boli krauskí, kozací a svinskí (Súlovce TOP); Cipou sa dávau̯ pastejrom (Chrťany MK); Po veľie rokou bou̯ vuon u nás pastíron (Kokava n. Rim. RS); Pastíri viháňaľi každé ráno statek hore skotňú (Brvnište PB); Žencom som uš dav vížinek, ešče pastíra viplacit (Červeník HLO); Pastír stával ze svináma (Brestovany TRN); Dakedi bul pastir i na śviňe (Brezovica SAB); Pastire hodzeľi večar na viľiju a nošeľi pruti, žebi gazdove maľi s čim statki vihaňac (Rozhanovce KOŠ); Voňi maľi takoho pastira, chlapčiska (Brezina TRB); passiér (Zem. Podhradie TRČ); obecní pasťier (Zombor MK); junčací pastír (Stupava BRA)
F. teki śi zblaceni jak toten pastir ot śviňoch (Tuhrina PRE) - veľmi zablatený; komu čest, tomu čest, pastírovi trúba (Lukáčovce HLO) - každému patrí primeraná úcta; naľe, vedž to je ešče pastyr, naco mu treba babu? (Klokočov ČAD) - o mladom ženíchovi; pastierka ž.: Rano pastírka vihánela (Slavošovce ROŽ); Pastírki viháňali každé ráno statek na pasienek (Brvnište PB); pastierik m. zdrob. expr.: pasťierik (Mošovce MAR); pastierov príd. v spoj.: pastírová kapsička (Stupava BRA) - bot. pastierska kapsička (Capsella bursa pastoris); pasťierové hrušťički (Kšinná BÁN) - divorastúce jedlé lesné plody