paluba -y -lúb ž.
1. lodná plošina: umývať p-u
2. priestor pre osádku, cestujúcich a náklad v lietadle, kozmickej lodi
● hodiť niekoho cez p-u opustiť, obetovať;
palubný príd.: p-é prístroje; p-á doska na kt. sú signalizačné, kontrolné, meracie a ovládacie prístroje (lietadla, vozidla); let. p. zapisovač čierna skrinka
paluba -by palúb ž.
paluba -by palúb ž. ⟨rus.⟩ 1. ▶ (nekrytá) vodorovná plocha tvoriaca súčasť lode al. menšieho plavidla, lodná plošina: lodná p.; horná p.; predná, zadná časť paluby; umývať palubu; stáť na palube; veľká vlna zmietla posádku z paluby; stíhačky vzlietali z palúb lietadlových lodí; Na sťažni zatrepotala vojenská vlajka a z paluby zahrmelo trikrát hurá. [V. Krupa] □ človek/muž cez palubu! poplašné zvolanie na lodnú posádku signalizujúce, že niekto spadol z lode do vody a potrebuje pomoc 2. ▶ uzavretý vnútorný priestor v leteckom al. lodnom dopravnom prostriedku s riadiacou technikou a časťou pre posádku a prepravnou časťou pre cestujúcich2 al. náklad: elektronické systémy na palube stíhačky; informovať o situácii na palube lode s utečencami; pasažier si berie na palubu len príručnú batožinu; po krátkom medzipristátí muža naložili na palubu vrtuľníka; Dej románu sa odohrával na palube raketoplánu [...]. [M. Hvorecký] ◘ fraz. hodiť niekoho cez palubu obetovať niekoho, ponechať ho osudu; hodiť niečo cez palubu vzdať sa, zriecť sa niečoho, zanechať niečo
paluba -y ž. ‹r›
1. plošina pokrývajúca zvrchu priestor lodného trupu: hlavná, spodná p.
● hodiť niekoho cez p-u ponechať osudu, opustiť
2. (v lietadle, kozmickej rakete a pod.) priestor pre posádku, cestujúcich al. náklad;
palubný príd.: p-é zbrane, prístroje; p. denník; p. mechanik; let. p-á doska
paluba lodná plošina: prechádzať sa po palube • kniž. bord (Vajanský)
paluba, -y, -lúb ž.
1. plocha, ktorá horizontálne delí loď a kryje jednotlivé lodné priestory: predná, zadná p.; My pasažieri čakáme na palube. (Kuk.); vziať nových cestujúcich na p-u na loď
● hovor. hodiť niekoho cez p-u opustiť, zanechať;
2. let. navigačný priestor v lietadle;
palubný príd.: p-é zbrane, p-é prístroje; p-á doska na ktorej sú umiestené prístroje na riadenie lietadla a kontrolu motora; p. navigátor člen posádky lietadla, ktorý určuje polohu lietadla za letu
paluba ž. lodná plošina: To naz naladovaľi na jednu bulharsku šifu a ja ostal z ostatňima vojakami na palube (Brezina TRB)