písmo -a -sem/-siem s.
1. sústava graf. znakov na zachytenie reči: latinské p., obrázkové, klinové p.; notové p. na zachytenie tónov
2. rukopis (význ. 1): úhľadné, nečitateľné p.
3. zastaráv. úr. doklad, list: mať p-a v poriadku, dostať p.
4. Sväté p., P. sväté i P. Biblia
● to je ako na p-e celkom isté; ovládať reč slovom i p-om dokonale;
písmový príd.: typ. p-é znaky
písmo -ma písem/písiem s.
písemko ↗ písmo
písmo -ma písem/písiem s. 1. i lingv., polygr. ▶ sústava grafických znakov na zachytenie reči, myšlienok: obrázkové p. najstaršie písmo, ktoré sa vyvinulo z jednoduchých obrázkov, piktografické; hieroglyfické p. sústava znakov predstavujúcich pojmy používaná napr. v starovekom Egypte; klinové p. staroveké pojmové písmo nazvané podľa charakteristického prvku jednotlivých písomných znakov v tvare malých trojuholníkov či klinov; znakové, slabičné, abecedné p.; hebrejské, arabské p. sústava grafických znakov zapisujúcich len spoluhlásky; grécke p.; latinské p. sústava písmen, ktorá má pôvod v rímskom a v stredovekom písme, latinka; cyrilské p. slovanské cirkevné písmo z 9. stor. vytvorené z veľkých gréckych písmen, používané v staroslovienčine a dnes napr. v bulharčine, macedónčine a srbčine, cyrilika; hlaholské p. najstaršie slovanské písmo zostavené Konštantínom Filozofom (sv. Cyrilom) na základe ornamentálne upravených malých písmen gréckej abecedy s použitím niektorých orientálnych písmen (napr. hebrejských), hlaholika; tlačené p. používané v tlačených textoch; písané p. používané pri písaní rukou, rukopisné; notové p. sústava grafických a písmenových znakov na zaznamenávanie tónu, melódie, notácia; veľkosť, farba písma; nápisy v mnohých písmach sveta; vydávať knihy v Braillovom písme pomocou sústavy znakov v podobe plastických bodov vyrazených do papiera, určenej pre nevidiacich, ktoré čitateľ vníma hmatom; sviatočné dni v kalendári sú označené červeným písmom; Podávam taxikárovi adresu napísanú paličkovým písmom. [K. Jarunková] rukopisnou napodobeninou tlačených písmen, verzálok; Slovom, zišlo mi na um, čo keby som vymyslel tajné písmo a prostredníctvom neho by som Zuzke vyznal lásku. [R. Brat] skladajúce sa z tajných šifrovaných znakov, šifrované písmo □ ovládať nejaký jazyk slovom i písmom vedieť hovoriť aj písať v nejakom (cudzom) jazyku 2. inform. ▶ súbor písmen, interpunkčných a diakritických znamienok, číslic a pod. v určitom formáte, primárne definovaný svojou jednotnou typografickou podobou, font: pätkové p. s kolmým zakončením ťahov písmen, ktoré vizuálne pomáhajú držať rovinu riadka; bezpätkové p. bez kolmého zakončenia ťahov písmen; tučné p. ktoré má oproti základnému typu zosilnenú výraznosť, bold; stiahnuť, nainštalovať p.; výber vhodného typu písma; používať predvolený program na písma; získať prístup k ponuke písiem 3. iba sg. ▶ spôsob písania istej osoby, rukopis: drobné, čitateľné, úhľadné p.; škaredým písmom načarbaná poznámka; zošit popísaný detským písmom; Písala [A. Christie] najznámejšie detektívky na svete, no jej písmo bolo takmer nečitateľné. [HN 2010] 4. zastar. ▶ písomná správa na papieri, obyč. úradný doklad, list: písať, čítať p.; [...] dostal do rúk písmo, aby sa dostavil do Kubína so všetkými súcimi mládencami, že si budú z nich vyberať do vojenskej služby. [A. Habovštiak]; Písiem tu veru máte až na hrúzu, pán farár. [A. Baláž] 5. bibl. Písmo, Sväté písmo i Písmo sväté ▶ súhrn kánonických spisov židovského a kresťanského náboženstva, Biblia 6. hist., lingv. predmetové písmo ▶ najnižší stupeň písma, dorozumievacie prostriedky tvorené fyzickými predmetmi, napr. vrúbované palice (rováše), mušle, prúty a pod.; uzlové písmo záznamy starých Inkov pomocou šnúr s uzlami rôznych dĺžok a farieb ◘ fraz. byť pre niekoho Písmom svätým/Svätým písmom a) byť záväzným b) byť nedotknuteľnou autoritou; veriť niekomu, niečomu ako Písmu svätému/Svätému písmu bezvýhradne veriť; vstúpiť/vojsť/zapísať sa do dejín/histórie zlatým písmom vykonať niečo veľmi významné, nadobudnúť historický význam ▷ písemko -ka -miek s. zdrob. expr. k 4: čakať p.; posielať písemká; Po tom im dal komandant písemko, aby to oddali katolíckemu farárovi na Prenčove. [P. Dvořák]
doklad 1. preukazná listina: osobné doklady • dokument: predložiť dokumenty • osvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstve • potvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatení • potvrdenka: preukázať sa potvrdenkou • preukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukaz • preukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného • legitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimácia • vysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčenie • certifikát: zdravotný certifikát • zastaráv. písmo: mať písma v poriadku • hovor. papier: osobné papiere • kniž. zastar. svedectvo • zastar. kvitancia • hovor. pejor. bumážka
2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanosti • potvrdenie • prejav: prejav lásky • dokument: dokument priateľstva • ilustrácia: uviesť ako ilustráciu • kniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti
list 1. písomná správa • zastaráv. písmo: prišiel list, prišlo písmo z úradu • prípis (úradný list) • epištola (list apoštola k veriacim; básnický list)
p. aj listina
2. papier obdĺžnikového tvaru (obyč. popísaný) • hovor. pren. lajster: strkal predsedovi popísané listy, lajstre pod nos • hovor. pren. lajstro
písmo 1. p. rukopis 2. p. list 1 3. p. doklad 1
rukopis spôsob písania charakteristický pre istú osobu; to, čo napísala istá osoba • písmo: úhľadný rukopis, nečitateľné písmo • ruka (charakteristický rukopis i jeho obsah): podľa ťahov poznal matkinu ruku • kniž. manuskript
písmo, -a, -sem/-siem str.
1. sústava grafických znakov, určených zachytiť reč na vnímanie zrakom: klinové, paličkové p., čínske, obrázkové p.; hlaholské p. hlaholika; cyrilské p. cyrilika; hebrejské p., tlačiarske typy p-a; hud. notové p. sústava značiek na zapisovanie tónov; ovládať reč slovom a p-om ústnu i písanú podobu;
2. spôsob písania, rukopis: pekné, úhľadné, kaligrafické, čitateľné p.; pokazilo sa mu p.;
3. hovor. arch. úradná listina, písomné oznámenie, písomná zpráva, doklad, prípis; list: mať p-a v poriadku doklady; Čakajú písma od svojich vzdialených na vojne alebo v zajatí. (Tim.)
● mať niečo na p-e mať o niečom doklad;
4. cirk. len v j. č. Sväté písmo i skrátene Písmo Starý a Nový zákon, biblia;
písmový príd.: p. kov z ktorého sa lejú písmená, literina, písmovina;
písemko, -a, -miek str. zdrob. expr. k 3: Ale písemko odhodil, akoby nebolo prišlo. (Kuk.)
písemko p. písmo
písmo s. 1. csl úradná listina, doklad: Však to bolo na písme a on ešťe ňiečuo chceu̯ (Chlebnice DK); No f písmách našľi, že som tam bou̯ zaveďení (Stankovany RUŽ); Išli gu krajinskimu notárovi robič písmo (Prihradzany REV); Mám ot toho písmá (Prosné PB); Kňez ukázau̯ písmo a hneď došli, reťaze mu odepjali (Záh. Bystrica BRA); Pitaľi odemňe písmo, že som śľebodni (Babin Potok SAB); Ku sobašu eśči mi treba pisma pozhaňac (Letanovce SNV); Šicki pisma pozbiraj a rudz do mašini (M. Zalužice MCH) F. ja to kce_mať na písme (Benice MAR), daj mi to na písme! (Revúca) - chcem to mať úradne doložené; Na písme je o dva roki starší (Vieska n. Žit. ZM) - úradne, kalendárne je starší 2. čiast. strsl a zsl, vsl písomná správa, list: Písmo zmo dostáli z Ameriki (Revúca); Tvoj pan mi pisau̯ pismo (Švermovo BRE); Dostali pismo z Ameriki, majú tan sina (Návojovce TOP); Naša Verona dostala pismo ot frajira (Klokočov ČAD); Dostali zme ot sina z vojni písmo (Bošáca TRČ); Z obecného úradu mu chodeli šelijaké písmá (Brezová p. Brad. MYJ); Idz rucic toto pismo do ladzički, bo śe ho ňedočeka! (Torysa SAB); Pisma od notara roznašal poľňik (Spiš. Štvrtok LVO); Vecka śe zavarľi hraňici a ňeišľi pisma (Čemerné VRN) 3. spôsob písania, rukopis: Akia má peknia písmo tot chlapec! (Slavošovce ROŽ); Ti máž hnusnia písmo (Kameňany REV); Má pekné písmo (V. Bielice TOP) F. ňemuožem sa svojmu písmu priznať (Martin) - nemôžem uveriť, že som to urobil 4. sústava grafických znakov na zachytenie reči: Šo ťi viaš, koť písmo ňeviaš (Čierna Lehota ROŽ) 5. zried. už cestovný lístok: No do štacijonu pisma už buľi virobeni, tag me prišľi (Sobrance) 6. iba jedn. č. Starý a Nový zákon, Biblia (iba v spoj.): Písmo svätuo otkladá na kasňičku (Králiky BB); Mi máme Svaté písmo z Vojťecha (Návojovce TOP); Ako píše Písmo svätuo v Mojžišovech knihách (V. Lom MK); Svatuo písmo (Bobrovec LM) F. lepší príklad ako písma víklat (Jasenová DK) - skutok je užitočnejší ako reči 7. zadná časť mince: A postavili si penáze do teho širáka a uš ked boli hlavi lebo písma, už jako kerí uhádol (Hrnčiarovce n. Par. TRN) 8. v dvojslovných názvoch rastlín: kukučuo písmo (Pukanec LVI) - lúčna rastlina, bot. vstavač obyčajný (Orchis morio L.); písemko s. zdrob. expr. k 1.: Daľi piśemko, rodičom daľi znac, že umar (Fintice PRE); piśemko (Dl. Lúka BAR) k 2.: Kamarátka ti písenko poslala (Nitr. Sučany PDZ)
písmo s 1. sústava grafických znakov určených zachytiť reč na vnímanie zrakom: listj byly do zeme schowany, liter a pysma dobrze pozorowati nemože (ĎURČINÁ 1551); zlatým pýsmem to ať gest poznamenanó (CC 1655); charta delititia: značená knjha, s ktereg pjsmo wytjrati se može (KS 1763) 2. spôsob písania, rukopis: elegantne sane charactere scribis: máss pekné pjsmo (WU 1750); characterismus: nekterého čloweka pismo (KS 1763) 3. umenie, znalosť písania: na lystu tohoto meho potwrdenga ya, pysmo neznagicze, wlastny ruku kryž urobicze pred tymyto osobamy dawam (M. KAMEŇ 1673); išlo dievča do školy učiti se písmo (ZL 18. st); (rodičia) dagte ditki wasse mudrim ludgom winaučit w umeni, čitani, w pisme (SJ 18. st) F. aby mladéncu učil (Affenez) na pismo (KB 1757) písať 4. písomné oznámenie, správa, doklad, list, kniha: my ffoyt zilinsky y rada tiemto pismem oznamugem (ŽK 1469); wdle techto pysm, a ya tez wam odpouid na to dam (MARKUŠOVCE 1565); Rym ležy pry recze, gakž se nam to z hystoryckych pysmem ukazuge (ŠV 1675) kníh o histórii; neslyssjme, že by (biskupi) aspon geden text s pjsmem prorockych citowalj (SP 1696); compositio metrica: werssowé pjsmo (KS 1763) báseň; manželka, když uslissala, že Žide na to stoga, aby geg muža na smrt odsudil, poslala k nemu sweho secretara z poniženym pysmom (SJ 18. st) L. pecunia ista non eget professione: na tento dluh nepotrebne rukewné pjsmo (KS 1763) rukou písané potvrdenie; gjm pjsmo plnomocne dati magu (NJ 1786-88) splnomocnenie F. in scripto: na pjsme písomne; illinere chartis aliqvid: nečo do pjsma wložiti vpísať (KS 1763) 5. cirk Starý a Nový zákon, biblia: to wsse nachaze se pry gednom y druhom pohlawij, yakoz o tom pijsmo swate wiswecžuge (BAg 1585); nekteri mezi wami ma duchowni dar rozumnosti wikladati Pismo (TC 1631); strhl se po celeg zemi krik, plač welikj, gak Pismo Swate doklada (KT 1753); mosy sa naplniti Pjsmo, které predpowedel Duch swaty (KB 1756); -ový príd písomný: dluch se wihledawa wedle obligatora pismoweho (PUKANEC 18. st); -íčko, -ečko expr k 4: netrpyme, aby kterikolwek potrimiskár po lechkomyslnem uherskem pismicku swem nad cyrkew swatu mudregssym sam seba súdyl (PP 1734); schedula: pjsmečko (KS 1763)