páchateľ -a mn. -ia m. kto sa dopustil trestného činu: neznámy p., pátrať po p-ovi;
páchateľka -y -liek ž.
páchateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
páchateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto pácha zlo, konateľ zla; kto pácha trestnú činnosť, delikvent, zločinec: ozbrojený p.; dosiaľ nezistený p. krádeže, lúpežného prepadnutia; opis, totožnosť páchateľa; odhalenie, usvedčenie, potrestanie páchateľa vraždy; nájsť, chytiť, zadržať páchateľa; prichytiť páchateľov na mieste činu; polícia po páchateľoch intenzívne pátra; pes zachytil stopy páchateľov; Zámok vypáčili železnou tyčou a z obchodu si odniesli potraviny, alkohol aj cigarety. Páchateľmi boli dvaja mladiství a jeden dospelý zlodej. [Sme 2010] ▷ práv. maloletý páchateľ nedospelá fyzická osoba, dieťa vo veku do 14 rokov; mladistvý páchateľ nedospelá fyzická osoba, mladistvý2 vo veku od 14 do 18 rokov; nepriamy páchateľ kto trestný čin nevykonal, ale naň niekoho úmyselne naviedol; páchateľ neznámy nezistený, nedohľadateľný ▷ páchateľka -ky -liek ž.: páchateľky útoku; potrestať hlavnú páchateľku; vzrástol počet páchateliek v rámci celkovej kriminality
páchateľ kto spáchal trestný čin • delikvent: potrestať páchateľa, pátrať po páchateľoch, delikventoch
páchateľ, -a, mn. č. -lia m. práv. kto sa dopustil nejakého priestupku al. zločinu: neznámy p., p. vraždy, pátrať po p-ovi, dopadnúť p-a;
páchateľka, -y, -liek ž.
páchač, páchateľ m kto niečo koná, pácha (obyč. niečo neprístojné): woganstwy poradek predpjsany ma, gak z pachačem takym obchazeti (NJ 1786-88); proty Laomedontowy králi, to zle wynni páchateli, s wogskem prytáhl; ten Paris, toliko zljch wecj pachatel, gako zlj lotr na ssibenicy gsa zawessen (HI 18. st)