pánt -a/-u m.
1. vodorovne upevnená žŕdka (v kuríne pre sliepky): sliepky sedia na p-e
2. obyč. mn. kovové páky, na kt. sú zavesené dvere al. obloky v zárubni: mosadzné p-y, zvesiť dvere z p-ov;
pántik -a m. zdrob.
pántik -ka pl. N -ky m. zdrob.
pántik ↗ pánt
pánt -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨nem.⟩ 1. obyč. pl. pánty ▶ kovový mechanizmus skladajúci sa obyč. z dvoch častí slúžiaci na zavesenie dverí, dvierok, okien, okeníc, brán a pod. a na ich pohyb pri otváraní a zatváraní, záves: pevné, kvalitné pánty; kovové, titánové pánty; detail pántu kostolných dverí; výhoda nastaviteľných pántov; škrípanie, vŕzganie pántov; namazať, naolejovať pánty; vybrať, vyvesiť dvere z pántov; vymeniť na zárubni poškodený, odtrhnutý p.; dvierka na skrinke viseli iba na jednom pánte; Tresla dverami, div že nevyleteli z pántov. [V. Šikulová] ▷ stroj. klavírový pánt oceľový nerozoberateľný (nábytkový) tyčový záves, v minulosti súčasť krytu klaviatúry klavíra, klavírový záves 2. ▶ vodorovne upevnená žŕdka v kuríne, na ktorej sedáva hrabavá hydina (kury, morky); syn. bidlo: sliepky zleteli, poskákali z pántov; pánty nemajú byť okrúhle; Oči nám klipkali ako sliepkam na pánte. [Ľ. Zelienka] ▷ pántik -ka pl. N -ky m. zdrob.: filigránske pántiky; vtáčiky vo voliére poskakujú po pántikoch; Kikirikí na pántiky! Už je ránko, vstávaj, Janko! [riekanka] ◘ fraz. sedieť ako sliepky na pántiku byť usadený, sedieť tesne vedľa seba
pánt, -a/-u m.
1. žŕdka, na ktorú možno niečo zavesiť; žŕdka v kuríne, na ktorej sedávajú sliepky, bidlo: sliepky sedia na p-e, kohút vyletel na p.; sliepka padla z pántu (Kuk.);
2. obyč. v mn. č. kovové zariadenie, na ktorom sú zavesené dvere al. obloky, záves: vyvaliť dvere z pántov (Chrob.);
pántik, -a m. zdrob.: Kikirikí na pántiky! (detská riekanka a kohútovi)
pántik p. pánt
pántik m. (pantík, pántľik, bancik) 1. malá vodorovne upevnená žŕdka v kuríne pre sliepky: Sliapki uš seda̋ na pánčiku (Brusník REV); To je malí pantík pre šicki kuri (Rochovce ROŽ); Prišol som do prikľeta a kohucig bul na banciku (Torysa SAB); páncík (Bošáca TRČ) 2. malá žŕdka na vešanie šiat, topánok ap.: Kabateg viśi f sipaňcu na banciku (Spiš. Štvrtok LVO) 3. obyč. mn. č. kovové zariadenie, na ktorom sú zavesené dvere, vráta, obloky: panťíke (Žiar n. Hron. KRE) 4. vŕbový prútik: Slamenáke plietli zo slame a s teh vrbovech pánťikov (Čelovce MK); Aj klonke sa robiľi s pánťikou z vrbine (Kozí Vrbovok KRU) F. šilo ako pánťik (Čelovce MK) - tenké 5. lyko na sťahovanie, používané pri robení predmetov zo slamy: pánťik (Pečenice LVI); pántľik (Kalinovo LUČ) 6. spájacia časť na pluhu: Pánťik spojuje nohi pluhu (Hor. Jaseno MAR)
pántiček, pántik p. pánt