ozvena -y -vien ž.
1. zvuk zaznievajúci po odrazení pôv. zvuku, echo: o. hromu, počúvať o-u
2. ohlas, reakcia: nájsť u niekoho o-u
ozvena -ny ozvien ž.
ozvena -ny ozvien ž. 1. ▶ signál, zvuk odrazený od okolitých objektov, predmetov vracajúci sa k svojmu zdroju; takýto akustický jav, pri ktorom pozorovateľ vníma zvuk šíriaci sa zo zdroja aj odrazený zvuk oddelene: dunivá, hlasná, nejasná, tichá, viacnásobná o.; riziká vzniku ozveny; počuť ozvenu krokov, výstrelov; sonar a radar pracujú na princípe ozveny; Začula zvučné, ozvenami znásobené kvapkanie vody [...]. [J. Červenák]; Prázdna sála mu vracala slová s ozvenou. [P. Krištúfek]; pren. A pritom som ťa počul / v srdci ozvenu slov: – Prihovor sa mu, prihovor! [S. Háber] 2. ▶ súhlasná al. nesúhlasná reakcia vyvolaná istým podnetom, nejakou činnosťou a pod., ohlas: divácka o. predstavenia; návrh nemal nijakú ozvenu; Gratulácia mala svoje ozveny. Pán riaditeľ častejšie prichádzal k nim na návštevu. [Š. Janega]; Zemepanský útlak neostával, prirodzene, bez ozveny. [Slovensko I 1978] 3. ▶ čo na niečo odkazuje, niečo pripomína, s niečím súvisí, k niečomu sa vracia: zdroje a ozveny ruskej literatúry; ozveny medzinárodných filmových festivalov; športové ozveny rubrika al. relácia venovaná hodnoteniu uplynulých športových podujatí; mýty a legendy môžu skrývať ozveny historických udalostí; zrekonštruované námestie s jemnou ozvenou tvaroslovia historickej architektúry
ohlas 1. súhlasné reagovanie na niečo • ozvena • reakcia • echo: nájsť u niekoho ohlas, ozvenu, reakciu • kniž. ozvuk (Karvaš) • kniž. zried. ozva (Ondrejov) • poet. ozyv (Plávka, Figuli) • kniž. odraz: doba zanechala v jeho diele negatívny odraz (Brezina) • subšt. odozva
2. p. ozvena 1 3. p. výzva, vyhlásenie
ozvena 1. zvuk zaznievajúci po odrazení pôvodného zvuku • echo • ohlas: ihneď sa vráti silná ozvena, silné echo; pren.: ozvena, ohlas mladosti; ozvena, ohlas myšlienok, citov • kniž.: ozyv • ozvuk
2. p. ohlas 1
ozvena, -y, ozvien ž.
1. zvukový úkaz, pri ktorom sa zvuk odráža od rozličných predmetov a vracia sa späť neskoršie ako pôvodný zvuk, echo: oneskorená o.; silná, slabá, zvučná o.; ozývať sa o-ou; tupá o. (Kuk.) nezvučná; ozvena guľometov a mínometov (Pláv.); pren. V ňom zahlaholila ozvena starej, útlej rytierskosti (Vaj.) uvedomil si, že býval rytiersky. Tieto slová boli ozvenou jej myšlienok (Krno) presne vyjadrovali jej myšlienky.
2. myšlienkový vplyv, ohlas, účinok (v kladnom al. zápornom zmysle): Jeho reč našla živú ozvenu v jej srdci. (Jégé) Neostal čin Moyzesov bez ozveny. (Vaj.)
ozvena ž. zvuk zaznievajúci po odraze pôvodného zvuku, echo: A tam ke_ca koli biľi, tam bola taká ozvena (Valča MAR); Choďili zme po hore, volali zme hu, a ňišt, len ozvena sa vracala (Návojovce TOP); Otpovedala mu len ozvena (Lukáčovce HLO)