Osvienčim -mu m.
Osvienčim -mu/-ma m. 1. ▶ mesto na juhu Poľska, neďaleko ktorého nacisti počas druhej svetovej vojny vybudovali koncentračný tábor: cestovať autobusom z Krakova do Osvienčimu 2. hist. ▶ najväčší koncentračný tábor neďaleko rovnomenného mesta na zadržiavanie a postupné vyvražďovanie príslušníkov určených národov al. odporcov režimu (známy v Európe pod nemeckým názvom Auschwitz): prežiť O.; moji rodičia zahynuli v Osvienčime; podarilo sa mu ujsť z Osvienčimu ▷ Osvienčimčan -na pl. N -nia m. k 1; Osvienčimčanka -ky -niek ž.