osveta -y ž. činnosť zacielená na povznesenie vzdelanosti, kultúry: politická, zdravotná o., šíriť o-u; domy o-y;
osvetový príd.: o-á beseda, o. pracovník;
osvetovo, osvetove prísl.
osvetový -vá -vé príd.
osvetový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s osvetou, činnosťou zameranou na šírenie vzdelanosti a kultúry širokej verejnosti; prispievajúci k rozvoju osobnosti ľudí a utváraniu kultúrneho spôsobu života: osvetové stredisko, zariadenie, centrum; osvetová činnosť; osvetové aktivity; osvetová kampaň; (prv) osvetová beseda inštitúcia, ktorá sa zaoberala organizovaním prednášok a besied s takýmto zameraním; vzdelávanie osvetových pracovníkov; zamerať sa na osvetovú prácu v rómskej komunite; neziskové organizácie majú osvetovejší charakter viac zameraný na vzdelávanie
osvetový týkajúci sa osvety • hovor. osvetársky: osvetové domy; osvetový, osvetársky pracovník • vzdelávací • kultúrno-vzdelávací: vzdelávacie besedy, kultúrno-vzdelávací program
vzdelávací určený na vzdelávanie • osvetový (zacielený na povznesenie vzdelanosti): vzdelávacia, osvetová inštitúcia • samovzdelávací (určený na sebavzdelávanie): samovzdelávací krúžok • školiaci: školiace pracovisko • zastar. vzdelávateľný: vzdelávateľný spolok (Vajanský) • hovor. osvetársky: osvetárska činnosť
osveta, -y ž. kultúrne povznesenie, kultúrna vyspelosť, kultúra, vzdelanosť al. činnosť zameraná na kultúrne povznesenie, na dosiahnutie kultúry, vzdelanosti: šíriť o-u, ľudová, národná, politická, zdravotnícka o.; dom osvety inštitúcia na šírenie osvety;
osvetový príd.: o-á práca, činnosť, o. inšpektor, o. pracovník, o-á prednáška; o-á beseda, o-á izba miestnosť (obyč. na dedinách) slúžiaca pre osvetovú a kultúrnu prácu; voj. star. o. dôstojník;
osvetovo i osvetove prísl.: o. pracovať
osvetový p. osveta