osud -u m.
1. zhoda okolností pôsobiaca na život jednotlivca (riadená vôľou vyšších síl); priebeh života, život: mať rovnaký, smutný o.; nepriazeň, irónia o-u; rozhodnúť o svojom o-e, zmieriť sa s o-m
2. obyč. mn. životné príbehy, udalosti: rozpovedať svoje o-y
● ponechať svojmu o-u nestarať sa; → vziať do rúk svoj o.; spečatiť niečí o. rozhodnúť o niekom;
osudový príd. k 1: o-á predurčenosť, o-é rozhodnutie, o-á nevyhnutnosť;
osudovo, osudove prísl.;
osudovosť -i ž.
osudový -vá -vé 2. st. -vejší príd.
osudový -vá -vé príd. 1. ▶ daný, riadený, predurčený osudom; ktorému sa nedá vyhnúť, ktorý sa nedá zmeniť; súvisiaci s osudom; prinášajúci náhle, nečakané zmeny, často nepriaznivý stav; syn. osudný, fatálny: osudová láska; osudové stretnutie; osudová križovatka; o. úder; príbeh plný osudových zvratov; považovala to za osudové znamenie; svoj životný údel prijíma s osudovou predurčenosťou 2. 2. st. -vejší ▶ majúci rozhodujúci vplyv, význam pre ďalší vývin, niečí osud, závažný; syn. osudný: osudové rozhodnutie; stáť pred osudovou otázkou; urobiť o. krok; následky bankrotu sú oveľa nepríjemnejšie a osudovejšie ◘ fraz. osudová chvíľa dianie, ktoré má rozhodujúci význam pre ďalší vývoj; osudová chyba al. osudový omyl nesprávne konanie so zlými, obyč. nenapraviteľnými následkami
osudný 1. ktorý prináša akoby nikým nezapríčinený nepriaznivý stav al. zmenu • osudový • nešťastný • kniž. fatálny: dopustiť sa osudnej, osudovej, nešťastnej chyby; ocitnúť sa v osudnej, fatálnej situácii • zlý: nastala osudná, zlá chvíľa; urobiť zlé rozhodnutie • tragický • kniž. ominózny (ktorý prináša nešťastie, tragédiu): tragická, ominózna udalosť
2. p. osudový, rozhodujúci 1, významný 1, závažný 1
osudový ktorý je daný akoby osudom, ktorý sa nedá zmeniť • neodvratný • nezvratný: nastala osudová, neodvratná, nezvratná chvíľa rozlúčky; osudová, nezvratná nevyhnutnosť • fatálny • osudný • predurčený • kniž. predestinovaný: osudná, fatálna, predurčená láska • nezmeniteľný • nemenný: nezmeniteľná, nemenná predurčenosť • zried. omenový (Zelinová)
p. aj rozhodujúci, významný, závažný
rozhodujúci 1. ktorý o niečom rozhoduje, ktorý má veľkú dôležitosť, veľký význam • rozhodný • dôležitý • závažný: povedať rozhodujúce, rozhodné slovo; urobiť rozhodujúci, dôležitý, závažný krok v živote • kniž. relevantný (op. irelevantný): relevantný komponent • hlavný • kľúčový • určujúci: mať v niečom hlavný, kľúčový, určujúci význam • smerodajný: uvedené číslo je smerodajné • životný • osudný • osudový (rozhodujúci pre život, pre ďalší vývin): životný, osudný okamih • kritický: dosiahnuť kritický bod • finálový (posledný a rozhodujúci): finálové stretnutie (v športe)
2. p. prevažný
významný 1. ktorý má veľký význam • význačný • dôležitý • závažný • prominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problém • veľavýznamný • mnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutia • historický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosť • svetodejný • kniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvo • pamätný • kniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rok • slávny: slávne výročie • podstatný: počasie bez podstatných zmien • rozhodný • rozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamih • osudný • osudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyv • prevratný: prevratný vynález • prelomový: prelomové časy • ďalekosiahly: ďalekosiahle závery • strategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické suroviny • epochálny: epochálny vynález • veľký: to je veľká vec • výrečný: výrečné svedectvo • vážny: vážne nebezpečenstvo • nezaplatiteľný • neoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné služby • vzácny: dnes čakáme vzácneho hosťa • zodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciu • hovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šarža • expr. svetoborný: vymyslieť niečo svetoborné • čelný • popredný • predný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské práva • vedúci: vedúci činiteľ • prvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcov • hlavný: mať na niečo hlavný vplyv • prvoradý: prvoradá úloha • zastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban) • zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)
2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľký • značný: významné, veľké, značné úspechy • vynikajúci • pozoruhodný • znamenitý • výborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledky • znateľný: mať znateľný vplyv
p. aj výborný, veľký
3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamný • mnohovýznamný • veľavravný • mnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadom • mnohoznačný • veľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmev • mnohosľubný • veľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gesto • výrečný: výrečné svedectvo
p. aj veľavravný 2
závažný 1. ktorý má veľký význam, veľkú váhu • dôležitý • významný • význačný (op. bezvýznamný): má závažné, dôležité argumenty; významné postavenie • podstatný • rozhodný • rozhodujúci: podstatné, rozhodujúce črty; rozhodná, rozhodujúca chvíľa • kniž. pádny: pádny dôvod • kniž.: relevantný • importantný: relevantná príčina; importantný znak • cenný • vzácny (závažný v pozitívnom zmysle): cenný, vzácny prínos do slovenskej literatúry • osudný • osudový (závažný obyč. v negatívnom zmysle): osudné, osudové rozhodnutie; osudná chyba • vážny • životný (veľmi závažný): vážne previnenie; životný problém • ďalekosiahly (závažný vzhľadom na budúcnosť): ďalekosiahle závery
2. p. vážny1 2, 4 3. p. ťažký 1
osudový príd.
1. vyplývajúci z osudu, určený osudom: o-á nevyhnutnosť (Brez., Mráz); o-é zlo (Bod.); o-á tvrdá robota (Ondr.);
2. životne dôležitý, majúci rozhodujúci význam, osudný: o. význam (Letz); o. zvrat (Tat.); čakali čosi osudového (Fig.);
osudovo i osudove prísl.;
osudovosť, -ti ž.