Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ostrý

I. príd.

1. majúci tenkú, nabrúsenú hranu, ktorou sa dá krájať, rezať ap., op. tupý: o. nôž, o-á sekera, žiletka; o. okraj

2. majúci hrot al. podobný hrotu, špicatý, končistý, op. tupý: o. zobák, nos, o. končiar; o-á zákruta; geom. o. uhol menší ako pravý a väčší ako nulový

3. majúci drsný, hranatý povrch: o. kameň, úlomok, piesok, o-á kefka

4. (o náboji) majúci prieraznú strelu, op. slepý: o-é strelivo

5. (o zvuku) prenikavo (nepríjemne) znejúci: o. hvizd

6. silno pôsobiaci na zmysly: o-á vôňa, chuť prenikavá; o-á paprika štipľavá; o-á bolesť, o. vzduch, o-é svetlo

7. (o zmysloch) bystrý, prenikavý, výborný: o. zrak, o. rozum

8. intenzívny, silný, prudký: nasadiť o-é tempo, o. tréning

9. vyznačujúci sa prísnosťou, strohosťou, príkry, op. mierny, jemný: o. protest, o-á kritika; o. štrajk, op. výstražný; o. režim dňa; o. vtip presahujúci dané (spoloč.) medze

10. výrazný, jasný, zreteľný: o-é črty tváre, o. tieň, o. protiklad;

na ostro → naostro;

ostro prísl.: o. nabrúsený, zastrúhaný; o. znieť, voňať, vidieť, o. trénovať, protestovať; o. sledovať niečo prísne; o. sa črtať;

ostrosť -i ž.

II. ostré s. hovor. pálenka

ostrý -rá -ré 2. st. -rejší príd.

Ostrý Grúň Ostrého Grúňa L Ostrom Grúni m.

obec na strednom Slovensku v Žarnovickom okrese severozápadne od Žarnovice;

Ostrogrúnčan, Grúnčan -na pl. N -nia m.;

Ostrogrúnčanka, Grúnčanka -ky -niek ž.;

ostrogrúnsky, grúnsky -ka -ke príd.

ostrý -rá -ré 2. st. -rejší príd. 1. ▶ majúci nabrúsenú hranu, ktorou sa dá krájať, rezať, sekať, strihať; op. tupý: o. nôž; ostrá sekera; ostrá čepeľ dýky; ostrá žiletka; ostré nožnice; slová dokážu raniť viac ako najostrejší meč
2. ▶ zakončený hrotom, špicou; majúci výrazné hrany al. hranaté zakončenia, špicatý: o. zobák; o. nos; o. skalný výbežok; ostré bralo; o. roh domu, budovy; ostré pichliače agáta; ryba s ostrými šupinami; ostré úlomky kameňa; nábytok bez ostrých hrán; Ale antilopa mala z leoparda strach, bála sa jeho ostrých zubov a pazúrov. [M. Vadas]; Drobná ostrá brada tvorila presnú líniu s mierne vystúpenými lícnymi kosťami. [M. Hvorecký] ▷ geogr. Ostrý Roháč vrch v Západných Tatrách
3. ▶ majúci nerovný, na dotyk drapľavý, drsný povrch; op. hladký, jemný: ostrá kefa; poľana porastená tvrdou, ostrou trávou; chodník posypaný drobnými ostrými kamienkami; chodiť bosý po ostrom strnisku; Silvia sa dotkne ostrých vlasov, placho ich pohladká. [K. Jarunková]
4. ▶ výrazne zakrivený, zalomený do oblúka (obyč. pri zmene smeru): ostrá zákruta; ostré serpentíny; čím ostrejšia otáčka, tým vyššia pádová rýchlosť lietadla ▷ mat. ostrý uhol uhol menší ako 90 stupňov
5. ▶ prudko stúpajúci al. klesajúci, majúci strmý sklon, prudký, strmý: ostré stúpanie; o. úsek hrebeňa; piesočnatá pláž s ostrým zostupom do mora; Dovedie ho na kraj lesa, ktorý sa končí ostrým svahom. [V. Klimáček]
6. ▶ (o zvuku) nepríjemne prenikavo znejúci, prenikavý, silný: o. brechot; o. škrekot sojky; o. tón huslí; o. zvuk zvončeka, budíka; auto s ostrým škripotom zabrzdilo; Zvuky sú čoraz ostrejšie, nesplývajú, ale dráždia sluch. [A. Baláž]
7. ▶ majúci veľkú mieru istej vlastnosti, istého účinku a tým silno a obyč. nepríjemne pôsobiaci na zmysly, silný, prenikavý: o. vietor veľmi studený, mrazivý; o. horský vzduch; o. mráz, chlad; o. zápach benzínu, síry; ostré výrazné farby; ostrá zelená, žltá s jasným, žiarivým odtieňom; ostré svetlá reflektorov; náhle pocítil ostrú bolesť pichľavú; ostrá vôňa im dráždila nos; Oslepilo ju ostré slnečné svetlo. [P. Nagyová-Džerengová]
8. ▶ (o jedle) majúci výraznú, dráždivú chuť spojenú s pocitom pálenia; syn. štipľavý, pikantný: o. kečup; o. chren; ostrá klobása; ostrá omáčka, horčica; ostrá chuť cibule, zázvoru; čím dlhšie sa čili papričky varia, tým bude guláš ostrejší; už dva mesiace nepil žiadny ostrý alkohol [D. Mitana]
9. ▶ majúci veľkú rýchlosť, intenzitu, rýchly, rázny; op. pomalý, mierny: ostrá strela na bránu; nasadiť ostré tempo; auto sa pri ostrejšom prejazde zákrutou mierne nakláňa; s ostrejším tréningom začne až koncom mesiaca; paľba bola čoraz ostrejšia; Žena ostrým krokom odíde. [S. Rakús]
10. ▶ vyznačujúci sa dobrou al. vysokou kvalitou, vynikajúci, prenikavý; op. slabý: o. zrak; o. sluch; o. um bystrý; vďaka svojmu ostrému úsudku sa vždy dobre rozhodne; žltá škvrna je miesto najostrejšieho videnia
11. ▶ prejavujúci veľmi intenzívne, rázne niečí obyč. kritický, nepriaznivý názor, postoj; pôsobiaci tvrdým, strohým, prísnym dojmom, rázny, drsný; op. jemný, mierny: ostré slová; o. tón reči; ostrá výčitka; ostrá poznámka, odpoveď strohá, príkra; ostrá satira, irónia výsmešná; o. sarkazmus bezohľadný, uštipačný; o. výsmech; o. vtip drsný, tvrdý, nešetrný; čeliť ostrej kritike; premeral si ich ostrým pohľadom; dávať psovi ostré povely; [jazva] dávala jeho tvári drsný výraz tvrdého, ostrého chlapíka [D. Mitana]
12. ▶ vyznačujúci sa veľkou intenzitou, veľkým nasadením fyzických a duševných síl (pri dosahovaní istého cieľa), silný, prudký, intenzívny: o. protest, nesúhlas; ostré mediálne útoky; o. konkurenčný boj; o. zákrok polície proti demonštrantom; dostať sa s niekým do ostrého konfliktu; návrh sa stretol s ostrým odporom verejnosti; prípad vyvolal, rozpútal ostré diskusie; mali sme trochu ostrejšiu výmenu názorov
13. ▶ ktorý možno obyč. zrakom dobre vnímať a rozoznávať; majúci zreteľné obrysy, črty; zreteľne vymedzený, jasný; op. nejasný, neostrý: kvalitný a o. obraz displeja; perfektne ostré fotografie; zasnežené štíty boli v ostrom kontraste so sýtomodrou oblohou; nad koreňom nosa sa jej zjavila ostrá vráska [Ľ. Jurík]; svetlá vzorka tapety stratila ostré obrysy [Rb 1976]; pren. S pribúdajúcimi rokmi čoraz ostrejšie kontúry nadobúdal jeho životný sen, obnoviť prevádzku Skalnatej chaty. [VNK 1999]
14. ▶ (o zbraniach) po zásahu spôsobujúci zranenie; majúci ničivý trhavý al. trieštivý účinok na zasiahnutý cieľ; op. slepý: ostré náboje; ostré strelivo; Ja som strieľal, ale plynovou zbraňou. Žiadna ostrá zbraň, žiadna ostrá streľba, ostrá munícia. [Sme 2009]
15. ▶ ktorý nasleduje po prípravnej fáze, po skúške, nácviku a pod. a uskutočňuje sa naostro; op. skúšobný: spustenie ostrej prevádzky po týždňoch testovania; pripraviť sa na o. test v autoškole; odohrať posledný zápas pred ostrým štartom ligy; odborári hrozia, že vstúpia do ostrého štrajku op. výstražného štrajku; Mal som jeden tréning a tri ostré jazdy, z ktorých dve sa počítajú do výsledného času. [Sme 2010]
◘ fraz. ostrý ako britva/dýka a) veľmi ostrý b) (o slovách, veršoch) veľmi tvrdý, hlboko zasahujúci, zraňujúci; zuby ostré ako nože veľmi ostré zuby; mať ostré lakte byť veľmi výbojný, priebojný až bezohľadný; mať ostré pero útočne písať a vedieť nepríjemne kritizovať (ako novinár, kritik a pod.); mať ostrý jazyk a) byť výrečný, vedieť sa dobre vyjadrovať b) byť uštipačný, ostro, tvrdo, kriticky sa vyjadrovať, rečami ubližovať

ostrý príd.

1. majúci ostrie, nabrúsený (op. tupý): o. nôž, meč, o-á sekera, žiletka, o. sekáč, o. pilník, o. čakan; o. ako nôž, britva, meč ap.; o-á hrana, o. okraj

● mať o. jazyk používať príkre slová, hašteriť sa, klebetiť ap.;

2. majúci hrot, tvarom podobný hrotu, zahroteného tvaru, končitý: o. zub, o. zobák, o. pazúr; o. ako žihadlo veľmi; o. nos, o-á tvár, o-á brada; o. peň, o. vrcholec (stromu); o. končiar; o-á končistá skala (Pláv.); geom. o. uhol menší než 90 stupňov;

3. majúci drsný povrch, drapľavý, drsný, hranatý, pichľavý: o. kameň, o. piesok, o-á cesta; o-é ihličie (Lajč.); o-é úlomky skla (Min.);

4. voj. o. náboj so strelou, používaný v boji; o-á streľba s ostrými nábojmi; o-á zbraň na ostré náboje, pren. účinný, radikálny prostriedok na obranu al. útok;

5. (o počasí) studený, chladný, drsný: o. vietor, vzduch, o-é povetrie, o. mráz, o. chlad; ostrejšie podnebie ruské (Škult.);

6. (o zraku) prenikavý, bystrý, skúmavý, bodavý: o. zrak, o-é oči, o. pohľad;

7. (o zvuku) prenikavý, silný, nepríjemný na počutie: o. hvizd; o. hlas; o. výkrik; o. plač (Ondr.);

8. (o čuchových a chuťových dojmoch) prenikavý, tuhý: o-á vôňa, o. zápach; o-á chuť, príchuť; o. nápoj, o-á pálenka;

9. (o zmysloch, duševných schopnostiach) bystrý, jemný, vnímajúci, chápavý: o. rozum (Vaj.); o. dôvtip (Jes.);

10. majúci veľkú intenzitu, prudký, silný: o-á bolesť, o. jed; o-é svetlo, o-é lúče; o-é slnce (Hor.); o. výbuch; o-é zaklopanie (Jégé); o-á zákruta; o-é skoky (Hruš.) prudké; šport. o-á hra tvrdá, o. tréning náročný; pren. o-á krv (Hor.) o prudkom vášnivom človeku; tech. o-á para vysokej teploty;

11. prudký, príkry; prísny, kritizujúci, vyčítajúci: o. protest, o. odpor, o. útok, o. boj; o-á reč, o-é slová; o-á nadávka (niekedy i) neslušná; o. vtip neslušný; o-á debata; o-á satira, o-á kritika; o-á kontraverzia (Mráz); ostrejšia výmena názorov (Krno);

12. energický, rázny, prísny: o-á žena (Vaj.); o-á stráž (Dobš.); o. komandant (Laz.); ostrejšie poriadky (Hor.); poľov. o. pes odvážny najmä na škodnú zver;

13. výrazný, jasný, zreteľný: o-é črty tváre, o-é vrásky, o. profil; o. výraz očú (Tim.); o-á farba; o-á protiva, o. protiklad;

ostrosť, -ti ž.

ostrý príd.
1. csl majúci nabrúsenú hranu, ktorou sa dá rezať, krájať, sekať ap.: A s tem bičakom, moseu̯ beťi dobre ostrej, zme si ťem ražen zastrúhaľi (V. Lom MK); Také boľi ostré (sekery), ti samé rúbaľi (Rajec ŽIL); Čim bula kosa ceňša, ta bula ostrejša (Brezina TRB); ostrie dláto (Čierny Balog BRE)
L. ostré kliešte (Sládkovičovo GAL) - kováč. kováčske kliešte
2. špicatý, zahrotený, končistý: Huž ma pot pazuhu ostre perka (Kokšov-Bakša KOŠ); Ket prišla žima, daval koňom do potkovoh ostri haki (M. Kazimír TRB); ostruo drevo (Tek. Breznica NB)
L. ostrá potkova (Čierny Balog BRE, Rajec ŽIL), ostra potkova (Vranov), ostré štulňe (Štefanov SEN), ostrá štulna (St. Turá NMV) - zimné podkovy s ostrými výbežkami proti šmýkaniu; ostra koľačka (Kucany MCH) - bodliak; ostra pšica (Smižany SNV) - druh trávy s ostrým listom
3. majúci drsný, hranatý povrch: Valaskej (ovce) ňichto ňímau̯, tej majú veľmej ostrú vlnu (Čelovce MK); A táto druhá, ostrá (hlina), tá viacej opsahovala žeľeza, taká piesková, ostrejšia bola (Pukanec LVI); Boli (konope) také ostré (Mor. Lieskové NMV)
L. ostrá múka (V. Maňa VRB, Tvrdošín TRS, Kubrica TRČ) - hrubo mletá, hrubá
4. prenikavo (nepríjemne) znejúci, výrazný: Zvoňedz má mad ostrí hu̯as, ňie takí šustaví (Zázrivá DK); A ľen takí ostrí zvug očuľi, čosi zasviščalo, treslo - a už boľi na zemi! (Rajec. Lesná ŽIL); ostrí hlas (Bošáca TRČ)
5. csl silno, prenikavo pôsobiaci na zmysly: Ale je tá slivovica ostrá, tuším má paďesiad grádou (Návojovce TOP); Virazeľi aľe o piatej, sňahu po koľená a takí ostrí ľuft, aňi dícha_ca skoro ňedalo (Rajec ŽIL); Ja mám rád ostrú - borovičku (Láb MAL); ostrí ocet (Bošáca TRČ); ostra paľenka (Sobrance)
L. ostré víno (Vinosady MOD) - prikyslé al. veľmi silné
6. intenzívny, silný, prudký: Tedi padalo véc snehu jak ščúleki, také zimi silné, ostré boli (Slov. Grob MOD); Ke_dzme išli naspák, takí ostrí veter fúkav, že zme sa chrptom obráťili (Lapáš NIT); ostri vicvik (Brezina TRB)
7. prudký, príkry: Tam bola zátačka taká ostrá (Slovany MAR)
8. bystrý, prenikavý, výborný (o zmysloch): Čela má ostrej noz na miat (Čelovce MK); ostrí rozum, ostrí zrak (Bošáca TRČ)
9. strohý, prísny; neľútostný: Tá učitelka bola strašno ostrá, tá ked hrešila, so_mosela v haptáku stát (Pusté Úľany GAL); Nékerí Nenci boli mrcha, ostrí, ničemní (Slov. Grob MOD); To barz ostri učiteľ, do ňevitrimaňa (Hatalov MCH); Čomu śi taki ostri procifko ňeho? (Kendice PRE); ostra, ňedobra macer (Tulčík PRE); ostrí zákon (Bošáca TRČ)
F. má ostrí jazik (Bobrovec LM) - príkro, zraňujúco sa vyjadruje
10. majúci prieraznú strelu, nie cvičný (o náboji): gveríke nabiťi ostrema (V. Lom MK); ládovat ostré (Lopašov SKA)

ostro, ostre p. ostrý

ostrosť p. ostrý

ostrý [(v)o-] príd
1. (o sečnej zbrani al. plochom nástroji) kt. má dobré, neotupené ostrie, dobre nabrúsený, op. tupý: bipennis: sekyra z obu stran wostra (VT 1648) kt. aj miesto obucha má ostrie; žency neb koscy ostrjm srpem žnu (KoB 1666); tva ku mnye milosztz barz pomotzuje mojo sztupaje, bi motzno sztályi, nyeslyiszkalyi se, doklyá bich nyeprátzelyov szvich zvojoval, z szvé zbroji osztrég potluk, pomordoval (DŽ 1752); (krokodíl) na chrbťe tak trvdú má kožu, že paloš jakkoliv ostrý od ňéj odskakuje (BR 1785); mam ga kossu naklepanu, mam ga kossu ostrú (KC 1791)
L. meč na (v) obe strany o. kt. seká na obe strany, obojsečný: gladius anceps: meč na obe strani ostri (NP 17. st); meč w obe strany ostry (GŠ 1758)
F. reč božj gest pronikawegssj nad meč na obe strany ostry (CO 17. st); w ten deň holitj bude Pán z brjtwu ostru (MP 1718) bude súdiť veľmi prísne; když žena ma ostry gazik, nebywa bez sskody (GŠ 1758) používa príkre slová, je hašterivá; Theudas gak ostru britwu zlobiwý a fortelni prostredek predkladá (VP 1764) veľmi presvedčivý
2. kt. má hrot, zahrotený, končitý, špicatý, pichľavý, bodavý, op. tupý: djwe zwery magj ostre pazury a zuby (OP 1685); stršnowe (!) a osy ostreho, ano preostreho gsu žihadla (KoA 17. st); bok jomu (Kristovi) jeden vitzáz z osztru kópiu prebél (HPS 1752); prymnesius: kúl ostry (KS 1763); Ježyssi, ktery sy chtel za mňa z ostrym trnjm korunowati sa a raniti sa (BlR 18. st);
x. pren (kňazi vieru Kristovu) príkladem prinagmeň (:který w nowích wecách gest ostrý osteň a celý prikaz:) učili, gako magú biťi oltárný sluhowé držany, chowany (BPr 1787) nevhodným, neprimeraným spôsobom
L. o-á čiaročka gram
a. interpunkčné znamienko: od čáreček nad literami dělj se čárečky mezy literami, z nichž gedna ostrá (:,:) kládá se v kontextu, dwě ostré (:``:) w gednom slowě složenem (KrG 1704)
b. diakritické znamienko na označenie dĺžky, dĺžeň: čárečka ostrá w poslednj, w předposlednj y náposlednj syllabe mjsto mjwá, k. p. následowánj, málomyslný (KrG 1704); Zodiakus, který na ostry kút seká ekvatora, gest 12 znamenj nebeskych (KrP 1760 geogr) uhol menší než 90 stupňov
F. a takéto vičitováňí ostry bil klinec mohptimu v hlave (BR 1785) bolo mu veľmi nepríjemné
3. kt. má drsný povrch, drapľavý, op. hladký: charta scabra: papir ostri draplawy (NP 17. st); Samaritani na slowo Eliseussa proroka k Panu Bohu sprawedliwemu s celeho srdce se obratili, w ostre žini se oblekly a pokani prawe z hrichuw swich činilj (KT 1753); (hovädá) zhromáždugu ze swým ostrym gazykem y mnoho srsti do žaludka (ŠkD 1775)
L. mlič o. bot mlieč drsný Sonchus asper: sonchus asperis: mleč ostri (NP 17. st); sonchus asperusus: mleč wostry (NH 18. st)
4. kt. má hrany, prekážajúce al. zraňujúce výstupky, výčnelky; (o ceste) ťažko schodný pre kamenitý povrch, hrboľatý: pero welke z mnohjmy ostrimy diamantj (s. l. 1625); kamen podruzganj gest piesek, kterj gestly ge hrubssy, zowe se hrubj pjesek a ostrj piesek; konjk neb lowas kona z welikymy a z ostrimy zubadly skrocuge opatrený železnými zubmi (KoB 1666); špicate (:končite:) a ostre skaly wyskytugi se (KoA 17. st); tat cesta do nebe, ktera pred prichodem Mesiasse bila, gest ostra a nerowna, to gest k pruchodu tesska (Le 1730); viarum asperitates: drsnaté cesty, ostré, hrudaté (WU 1750)
5. (o počasí) nepríjemné, studený, chladný, drsný: kdiss ale weter ostri duge, tim wecmy (!) (plášť) kolo sebe okrucugeme; ne gegych (troch kráľov) tasskost pocestnostny, ne ostra chwila w ynssjm kralowstwy cuceho krala gmenowati zdržowala zlé počasie (SJ 1765; 1786); bár powetrj milostiwé bude, bár ostrégssé nesskámri (BlR 18. st)
6. (o zraku, sluchu) výborný, prenikavý, bystrý: rjs tarkawj ma ostrj zrak (KoB 1666); (sušené korenie valeriany) gest na mnohych probowano, ktery zatemnene a nedužiwe očj melj a potom ostre a bistre očj dosahli (RT 17. st); acutae aures: ostry slych (KS 1763); slawa nebeska nezaslepuge zrak, ale ostregssj a bistregssj činj a y same take wnjtrnosti oswecuge (PT 1796)
7. (o zvuku) nepríjemný na počúvanie, prenikavý, silný: panni negostregssyma kriki breh naplnowali (PT 1778); koboli ťenssj magj hlas, koně ale hrubssj a ostregssj (PR 18. st)
8. (o poživatinách) kyslý, trpký, štipľavý, korenistý: bylinka tato (rosnička?) gest pryrozeni ostrého, prudkeho a palčyweho (KORYČANY 1560); ryby z ostru poliewku (ILAVA 1663); nezrala yablka neb planky (:prikre:) ostre (sú) (KoA 17. st); acrimoniosus: trpky, óstry (KS 1763); (vínne kvasnice) ani ostré k chuti ani lybežne gsu (PT 1778)
9. (o roztoku) silný, koncentrovaný, zahustený: wezmj ten samy (zlaty splok) a calcinug ho dobre a ochlad to w luhu ostrem z nehasseneho wapna a wrboweho popela učinenem (OCh 17. st); že djtky nektere se dosstiwagj, pričina teho gest, že na mechjre welmi slabe hrdlo magj anebo že moč prjliž ostry gest (HT 1760); salsuginosus: rosolowy, ostry gakó slaná woda (KS 1763); kdiš (ovca) pigawicu bi zhltla, techdi geg dag ostri ocet wipit (PR 18. st)
10. (o rozume) prenikavý, bystrý, vnímavý, chápavý, dôvtipný: králowna Saba z dalekeg kragny z ostrim rozumem do Jeruzalema prissla, abi mudrost z hadkami skusila a sprobowala (MS 1758); acutus sane homo: oprawdiwe ostrého wtipu člowek (KS 1763); tupegšé a ostregšé sú rozumi (BN 1790)
11. kt. má značnú intenzitu, silný, prenikavý, prudký; rýchly: negostregssj mráz bude w pul ledna (NK 1717); mnohy (ľudia) po ostrem byťy a neslýchaným trápeňy aneb spalený byli aneb do mora uhoďeny (PP 1734); druhikrát upadla na Theodorusse tesská a ostra hlawi bolest (VP 1764); kozj gsu welice behu ostriho (PR 18. st)
12. (o práci, osude ap.) neľahký, namáhavý, ťažký, tvrdý: znam, gak by to wérnjch božjch ostra průba byla, když se musegj žalowati (SR 17. st); gedenkrát gisti druhi bratr wida geho (mnícha Zachaea) ruky od té ostré práci ranene a zakrwawene prawi k nemu (VP 1764); smrt ostrá w wywolenych umeňssuge trestánj hrjchu náležite (BlR 18. st)
13. kt. prekračuje bežnú mieru, prísny, príkry, krutý, neprívetivý, nevľúdny, neľútostný: Balass, Balaže Mayera syn, otce sweho wen z domu honyl, (za čo mestskí páni) daly su mu predne ostre naučeny, yak powedane dobru sskolu, zatym oddan gest do mestskey kazny (S. ĽUPČA 1605); pakli ze bj se (Juraj Sládek) kdy podobneg wecj dospustil aneb nejake pohrusskj czjnjl, nech hledj, abj do wetsseho, trestanj ostregssjho neprissel (ŽILINA 1622); satyra: ostré, posmessné, potupné wersse (KS 1763) kritizujúce; bugnost tela meho ostrjma posti na uzde sem držel (VP 1764); ag Uhruw práwo o tom (o cudzoložstve) ostré bilo, kďiž cuzoložnicu na meč odsuzowalo (BN 1790); potrebnú gidla, piťa a spaňá powólnost telu neutrhag, w tég weci nebywag mnoho ostry (BlR 18. st)
F. gak pán wždycki držy dom swog pri ostrem chowáňí, dom ge smutny a čas dluhi (GV 1755) uplatňuje v dome tvrdý režim; za to, bidna Alzbeta, budess odpovidatj, sudcj spravedlivemu ostri počet davatj (KC 1791) prísne sa zodpovedať
14. kt. nadmieru uplatňuje svoj postoj, vplyv, silu, schopnosť; energický, rázny, prísny: nůž obřezuge stromečky, ostry preceptor žáčecky (DA 1751); ostra warta nad nimi (nad vojakmi) se držela (VP 1764); severus iudex: ostrý sudce; severus dominus: ostrý pán (PD 18. st)
15. kt. je v niečom typický, príznačný, výrazný, zreteľný: er hat ein barbarischen Bart: on ma ostru bradu (AP 1771) nepestovanú; dupplowané spoluzněgjcy gsau ostregssjho nežli gednásobné wymlauwenj (GT 1780); odew táto (reverenda) skorsség bere skazu nežli odew swetlá, k temu gég pomáhá nagprw čírná barwa, která ostregssá gest (BPr 1787)
P. tpn Hoztra Hora (pri Klíži 1293); petra Oztra (pri Zliechove 1364); mons Oztre (pri Mojtíne 1364); -o, -e prísl k 1: acre: ostre (AS 1728); prj skládanj litter ma sa pozorowat, že tam, kde sa čárky gedna z druhu dotjkagu, sa krage wždicky ostro činit magu (UP 1780) tenko; k 2: spiculo: sspic ostre wybrusugem, wyostrugem; praecute: wélmy ostre, ostró, sspičaťe, končiťe (KS 1763)
L. drot ostro sskrabaczi (Kur 1785-96) ostnatý; k 6: okuláry (:delané bywagj:), aby ostregssi widel, kdo ma mdly (:slaby:) zrak (OP 1685); nosaty že ostre wonagi domneny gest (KoA 17. st); (kone) w nočni čas malo widga, a to ostro (PR 18. st); k 8: tge negsubtilnegsse stranki horučostu podsburenge gazik ostro dotikagu a badagj (PR 18. st); k 1O: (starý a učený muž) ostre prezyral budúcnosti, ag lidské wtipi znal (PT 1778); k 11: oblaki ostrég se zetknú a blyskány predsylagú pred hrmenym (PT 1778); ten, který ostro žjžni, snádno nezapomjná na swú žjžeň (BlR 18. st); k 13: swatý Augustin welmy ostre karha (ožralcov a obžerníkov) (SK 1697); starssyho ostro nesstráfag, ale napominag gako otca (KB 1756); neprawosty kraluw mnohem ostregj nežli ginjch trestane bili (PT 1796); k 14: nekterj na Luthera twrdo dotjrali, ostro proti nemu mluwili a psali (SC 17. st); wogácy ostro se potykagi, když wydegi, že oko krale gegych hledý na gegych udatnost (PP 1734) udatne bojujú; (mýtnik) k vyplatu mytoveho od nektereho času nas ostre pritahuje (DUBNICA n. V. 1745 LP) núti nás; -osť ž
1. vlastnosť niečoho ostrého, ostrie, ostrá hrana nejakého nástroja: tupá býwala ostrost radlic, y motyk, y seker (KB 1757); acies: ostrost, naostreni (KS 1763); powez krali twemu, žet Hesyony newyprostj leč ostrosti meče sečneho (HI 18. st)
2. hrot, špicaté zakončenie niečoho, špic: gak ge naproti swetu mala ostrost w gihle (GŠ 1758); aculeum: trň, ostec, óstrost (KS 1763); gak maličká gest ostrost gednég yhli (BlR 18. st)
3. drsný povrch niečoho: scabritia: ostrost, drsnatost (CL 1777); proti ostrosty kuze vczin z pssenicznich zrn oleg, (je) welmi uziteczni (LR5 18. st)
L. (mäta pieporná) dobra gest proty ostrosty yazikau (MT 17. st) proti vyrážkam na jazyku
4. ostrý výčnelok; nerovnosť: na ostrim kamenj ostrost pomali sa tratj (KRUPINA 1755) otupuje; salebritas: ostrost mjsta, nerownost mjsta (KS 1763)
5. nepríjemný pocit: rigor: zyma, ostrost; lahodná ge tegto zymi ukrutná ostrosť (AP 1769; 1771); tá rozpálená cýhla hamuge ostrost w zadném strewu (ŠkD 1775); biressy a giny ostatny paholcy na wetra fukanj a na zimi ostrost magu pozorowati (PONIKY 1783)
L. (mäta pieporná) dobra gest proty ostrosty yazikau (MT 17. st) proti vyrážkam na jazyku
6. (o zraku) ostré vnímanie, bystrosť: acies oculorum: ostrost oči, bystrost zraku (WU 1750)
7. (o poživatinách) trpká, kyslá al. ostrá chuť: suchym lydem horkokrewnym syrowa (cibuľa) sskody, neb swu ostrosty zle wlhkosty w žaludku diela (HL 17. st); w hlawe bolenj magi se obnechati wsseligake tesskeho strowenj gedla, wssecko, co kisele gest aneb co negaku ostrost w sobe ma (RTA 17. st); acerbitas: trpkost, horsskost, óstrost a nezrálost; vinum hebes gustu: nemá žádnég ostrosti je slabé (KS 1763)
8. (o roztoku) schopnosť rozpúšťať, rozleptávať niečo: budess mitj nebesky a bez wsselikeho corrosivu aneb ostrosti vitriol (OCh 17. st); woda laxirugicy z tamarinduow ochlazuge a odgjma ostrost žljč (RT 17. st); obecná sůl skrze swu kyselost skrocuge ostrost syrkowých wlchkosti (ŠkD 1775); ňektore weci se ag w geho (v octe) ostrosti rospustja, gak napr. drahe kameni (PR 18. st)
9. schopnosť prenikavého poznania, bystrosť, dôvtipnosť: kdo bistry ma wtyp (:ostrost:), spešne wec prohlidne (KoA 17. st); on sám (Renait) seba i Hadixu ostrosťú a chitrosťú rozumu svého od nastrojenéj skrz zlostňíkuv smrťi vikúpil (BR 1785); opilstwo misle gásnosť zaťemňuge, wťipu ostrosť zatupuge (BN 1790)
10. (o smrti, mučení) čo sa ťažko znáša, čo je neodvratné: a w ostrosti tweho umučenj obmi hrjchy me y prowjnenj (PoP 1723-24)
L. o. smrti poraziť, premôcť náb vstať z mŕtvych: ruka twá (Kristova) hrdinské a zmužilé skutky wykonala, ostrost smrti porazyla (Mod 1573); ty, kdyžs premohl wssecku ostrost smrťi, otewrel gsy werýcým králowstwý nebeské (CC 1655); Marya zadnu ostrost smrty neskusyla (SJ 1759) nezomrela
11. tvrdosť, prísnosť, príkrosť voči niekomu; krutosť, neľútostnosť: mnohe pričiny gsau, kterež nas pobijzagj k bázný božj a wzlasstě ostrost sudůw a trestanij (SK 1697); mnohy (mnísi) w klassterech zatworenych we welikeg ostrosťy wesele žigu (PP 1734); krik geho (ľudu) sem slyssal pre ostrost tych, ktery panugú nad robotama (KB 1757)
L. nesskoďí w twári, w rečy ostrost ukazaťi, abis mohel ku dobremu zleho obracaťi (GV 1755) navonok prejaviť svoju prísnosť