orient -u m.
1. kniž. východ (význ. 4)
2. Orient krajiny na východe (v oblasti Blízkeho, Stredného a Ďalekého východu);
orientálny príd.: o-e zvyky, umenie;
orientálne prísl.
Orient -tu m.
orient -tu m. kniž.
Orientálec ↗ Orient
Orientálka ↗ Orient
orient -tu m. ⟨lat.⟩ kniž. 1. ▶ kultúrna a spoločenská osobitosť, znaky krajín a národov nachádzajúcich sa na východ od západnej civilizácie vo vedomí ľudí z iných častí sveta, obyč. z európskych krajín s kresťanskou tradíciou: skutočný o. zažijete aj na trhu s ťavami; kúsok od Jadranského mora – v Mostare – už na vás dýcha o.; Na druhý deň nás už víta [...] kráľovský Marrákeš aj s jeho nenapodobiteľnou atmosférou pravého orientu. [M. Ondrejka]; farebný stredoveký o. v starej Káhire [Cs 2006] 2. ▶ svetová strana v smere vychádzajúceho slnka, východ; op. okcident, západ: vietor od orientu
Orient -tu m. ⟨lat.⟩ ▶ krajiny a národy nachádzajúce sa na východ od západnej civilizácie, krajiny Prednej Ázie, Blízkeho východu a severnej Afriky, (v širšom chápaní) aj krajiny Stredného východu a Ďalekého východu: exotický O.; krajiny Orientu; histótia starého Orientu Prednej Ázie; vzácne korenie, drahocenný tovar dovezený z Orientu; chystá sa na cesty po Oriente ▷ Orientálec -lca pl. N -lci m.; Orientálka -ky -lok ž.
orient -u m. ‹l›
1. kniž. východ (op. okcident 1)
2. O. východné krajiny (najmä vých. Stredomorie) (op. Okcident 2);
orientálny príd. najmä k 2: o-a despocia; o-e cirkvi; o-e cukrovinky vyrábané podľa orientálnych receptov; o-e koberce (vo všetkých ázij. štátoch, najmä na Prednom a Stred. východe) dekoratívne al. úžitkové ručne tkané al. viazané textílie s geometrickými, zvieracími al. figurálnymi motívmi; text. o-e súkno vlnená tkanina s jemným lesklým vlasovým povrchom; antrop. o. typ jeden z typov bielej rasy žijúcej v Malej Ázii a v Indii; lingv. o-e jazyky národov Ázie a Afriky; o-a filológia orientalistika;
orient p. východ 2
východ 1. miesto, kade sa vychádza (op. vchod): tajný, núdzový východ, východ z budovy • výjazd (miesto, kade sa vychádza vozidlom): výjazd z garáže • výstup (miesto, kade sa vystupuje, napr. z dopravného prostriedku; op. nástup): výstup je vzadu
2. svetová strana ležiaca v smere vychádzajúceho slnka (op. západ): od východu sa rozvidnieva; pozerať sa na východ • kniž. orient
orient, -u m. kniž. východ, jedna zo štyroch svetových strán;
Orient východné krajiny, východné národy;
orientálny (star. i orientálsky) príd.: o. ráz, štýl, pôvod, vplyv, o-a kultúra, o-e jazyky; o. ústav pre výskum jazyka a kultúry východných národov; o. tanec; orientálska múdrosť (Ráz.);
orientálne prísl.;
orientálnosť, -ti ž. východný, orientálny ráz
Orient m lat krajiny ležiace na východe, v oblasti Blízkeho, Stredného a Ďalekého východu: gest ten bily a ffigowany sulphur bezpečnegssy k užiwanj nezli od Orientu (OCh 17. st); -álsky príd: osem radou orientalskich perel (ZVOLEN 1705) L. wezmy orientalskeho mastixu 3 quintliky (RT 17. st farm) živica z pieprovníka peruánskeho (Schinus molle); bisam: Moschus: pjžmo oryentálske (TT 1745 farm) vonná látka zo žliaz niektorých zvierat al. vtákov, tonkinské pižmo