opozícia -ie ž.
1. opačná mienka, nesúhlas (obyč. s panujúcim názorom, s vládou): stáť, byť v o-ii; o. proti výstavbe atómových elektrární
2. skupina ľudí presadzujúca v polit. živote politiku odlišnú od vládnucej: politická o., členovia o-ie; vystupovanie o-ie proti koalícii
3. odb. protiľahlé al. protikladné postavenie: o. planéty;
opozičný príd.: o-á tlač, o-é hnutie;
opozične prísl.
opozičný -ná -né príd.
opozičný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ majúci odmietavý postoj, zmýšľanie, ktorý je v negujúcom postavení, pozícii k niekomu, k niečomu: opozičné disidentské hnutie; vedieť počúvať všetky hlasy, súhlasné i opozičné; demokratické opozičné sily v krajine protestujú proti vládnemu teroru; Opatrnejší a zmierenejší bol on, opozičnejšia proti súčasným praktikám bola som ja, staršia od neho. [H. Ponická]; Keď ochranári napíšu opozičné stanovisko, rovnako opozičné napíšu ihneď aj lesníci. [Pt 2000] 2. i polit. ▶ vzťahujúci sa na opozíciu, jednu al. viac politických strán, príp. iných zoskupení vystupujúcich proti vládnucej politickej strane al. inej inštitúcii, ktorá má práve prevahu; súvisiaci s opozíciou; príznačný pre opozíciu: o. líder; opoziční poslanci; opozičné parlamentné strany; o. pokus o odvolanie ministra; robiť štandardnú opozičnú politiku; V slovenskom parlamente nebýva zvykom, aby koalícia podporila opozičný návrh. [Pt 2001]
opozícia -ie ž. ‹l›
1. protiklad, odpor voči niečomu, obyčajne verejne hlásaný (voči názorom, činom, politike a i.); log. zmena kvantity al. kvality kategorického výroku; lingv. protiklad, opak
2. polit. strany al. ich časť, spoločenské skupiny vystupujúce proti väčšine, proti vládnucej strane al. skupine, proti prevládajúcej mienke: parlamentná o.
3. protiľahlé postavenie; astron. postavenie Mesiaca, planéty al. planétky v okamihu, keď je na spojnici Slnko – Zem v bode protiľahlom Slnku; anat. o. palca schopnosť postaviť sa proti ostatným prstom;
opozičný príd.;
opozične prísl.;
opozičnosť -ti ž.
opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlý • náprotivný • zried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulice • druhý: ozvena sa vracala z druhého konca doliny • obrátený • odvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zeme • hovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranu • protismerný
2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladný • protichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahy • kontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmov • pren.: protipólny • protipólový: zaujať protipólny postoj • nesúhlasný • opozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienka • kniž.: diametrálny • opozitný • menej časté: protivný • protivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postoj • mat.: prevrátený • recipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota čísla • nepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľské • zastar. odporný: odporná mienka
opozičný, opozitný p. opačný 2
opozícia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. opačné stanovisko, opačná mienka, odpor, nesúhlas: byť, stáť v o-ii proti niekomu, niečomu, dostať sa do o-ie proti niekomu, niečomu; pasívna o. bez činu, trpná;
2. odporujúca skupina v nejakom spolku, v strane al. v parlamente, ktorá sa stavia odmietavo k názorom prevažujúcej al. vládnej skupiny; strana nesúhlasiaca s politikou vlády: parlamentná o.; ľavá o.; stať na strane o-ie;
3. odb. protipostavenie: astron. poloha dvoch planét, pri ktorej sú dve planéty najviac od seba vzdialené;
fon. protiklad dvoch foném;
opozičný príd.: o-é hnutie, o. smer; o. kandidát; o-á strana; o-é noviny; o-á tlač;
opozičnosť, -ti ž. prejavovanie odporu, opačnej mienky
opozičný p. opozícia