Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ohnivý príd.

1. vyžarujúci, pochádzajúci z ohňa: o. lúč, blesk; o-é jazyky plameň

2. horúci, pálivý: o-é leto

3. rozohňujúci, silný: o-á pálenka

4. červený ako oheň: o-é vlasy

5. vášnivý, náruživý, temperamentný: o. tanečník, o-á reč;

ohnivo2 prísl. k 4, 5: o. sfarbený; o. ľúbiť;

ohnivosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ohnivý; ohnivo prísl.; ohnivosť ‑i ž.

ohnivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.

ohnivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1.ktorý horí, horením vydáva svetlo a teplo; na ktorom je oheň, plamene, horiaci: ohnivé plamene; hasiči zasahovali proti ohnivému živlu požiaru; vystreľovať ohnivé šípy; levy skáču cez ohnivé kruhy; zabiť trojhlavého ohnivého draka chrliaceho oheň; Iskra z pahreby opísala nad ich hlavami ohnivú čiaru. [A. Pavelková]; expr. Slnko ho šľahá ohnivými bičmi. [J. Lenčo] veľmi páli; Grécka metropola sa cez víkend ocitla v zajatí ohnivého pekla. [HN 2009] obklopená požiarmi □ ohnivý kruh zóna častého výskytu zemetrasení, ktorá obkolesuje základňu Tichého oceánu
2. ▶ vydávajúci silnú, oslepujúcu žiaru, oslnivý: po výbuchu videli na oblohe obrovskú ohnivú guľui fraz.; odrazu im o. blesk oslepil oči
3. ▶ majúci farbu ohňa, plameňov, ohnivočervený; pripomínajúci oheň, žiarivo červený al. oranžový: ohnivá obloha; ohnivé odtiene červenej; rastlina s ohnivými kvetmi; kráska s ohnivými vlasmi; ráno s ozrutným ohnivým slnkom [Š. Žáry]zool. krídlovec ohnivý Pterois volitans menšia červenohnedá jedovatá morská ryba; bot. prýštec ohnivý Euphorbia milii izbová polosukulentná rastlina s výraznými tŕňmi a drobnými žltkastými kvetmi obklopenými obyč. červenými listeňmi; miner. opál ohnivý priesvitná až priehľadná varieta opálu oranžovočervenej farby
4. 2. st. -vejší ▶ (o jedle) majúci výraznú štipľavú chuť: ohnivé papričky čili; ohnivé korenie; ohnivá mexická omáčka; ohnivé mäso v zemiakovej placke
5. 2. st. -vejšíveľmi silný, rozohňujúci, rozpaľujúci, tuhý: ohnivá pálenka; o. nápoj; pri vysokej cukornatosti hrozna bude víno ohnivejšie
6. 2. st. -vejší ▶ vyznačujúci sa prudkosťou, živým temperamentom, prudký, divoký, temperamentný; svedčiaci o tom: o. tanec; ohniví južania; mať ohnivú povahu; mladší brat je temperamentnejší, ohnivejší, možno prchkejší ako ja; Koncert bol paletou clivých tónov i ohnivého temperamentu rómskeho etnika. [Sme 1998]
7. 2. st. -vejšíplný hlbokého zaujatia, zanietenia, zápalu; svedčiaci o tom, oduševnený, zápalistý: o. rečník; chrliť ohnivé slová; písať ohnivé články; predniesol o. prejav; rozprúdila sa ešte ohnivejšia diskusia
8. 2. st. -vejší ▶ prudko, intenzívne prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o vášni, vášnivý, náruživý: o. milenec; ohnivé bozky; o. pohľad; ohnivá láska; prístavy plné ohnivých žien; takú krásavicu s pružným, ohnivým telom už nikdy nenájdem!
9. bibl. ▶ pripomínajúci oheň a symbolizujúci Božiu prítomnosť, ochranu, očistu, ale aj nástroj Božieho trestu, Ducha Svätého, Božiu silu, hnev a pod.: anjel s ohnivým mečom; na apoštolov zostúpil Duch Svätý v podobe ohnivých jazykov; Boh viedol Izraelitov v noci v podobe ohnivého stĺpa; Eliáš bol vzatý do neba na ohnivom voze; Hospodin zoslal na Sodomu a Gomoru sírový a o. dážď
fraz. ohnivá guľa slnko; ohnivá voda (v indiánskom prostredí v časoch osídľovania západných častí USA belochmi) tvrdý alkohol, pálenka; ohnivý kohút požiar; ohnivý kôň/voz (v indiánskom prostredí v časoch osídľovania západných častí USA belochmi) vlak; mytol. ohnivý vták mytologický vták, symbol nesmrteľnosti

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

p. aj sčervenený


horúci 1. veľmi teplý: horúci kúpeľ, horúce jedlorozhorúčenýrozpálenýrozohriatyzohriaty: dieťa je horúce, rozhorúčené, rozpálené ani piecka; rozohriaty, rozpálený asfaltvriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu, ktorý vrie; obyč. o tekutinách): vriaca, vrelá polievkapálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (horúci ako v trópoch): tropický deňexpr.: ohnivýžeravý: ohnivé, žeravé pery, letokniž. zastar.: žarký (Hviezdoslav)žihavý (Kukučín)

2. p. vrúcny 3. naliehavý 2; nepríjemný


hrdzavý 1. pokrytý hrdzou • zahrdzavenýzhrdzavený: hrdzavé, zahrdzavené rúryodb. korózny: korózny kov

2. ktorý má farbu hrdze (obyč. o vlasoch, srsti a pod.) • ryšavýkniž. rysavý: hrdzavá, ryšavá, rysavá hlava, kravamedený (s nádychom do červena): medené vlasygaštanovočervenýčervenýohnivý: červená, ohnivá štica


nadšený 1. naplnený silným kladným pocitom (obdivu, súhlasu a pod.) vyvolaným obyč. zmyslovým zážitkom; svedčiaci o silnom kladnom pocite • nadchnutýplný nadšenia: som nadšený, nadchnutý vašimi úspechmi; som plný nadšenia z milého prijatia; nespúšťal z nej pohľad plný nadšeniaočarenýočarovanýkniž. oslnený (ktorého nadšenie je spojené s bezhraničným obdivom; op. sklamaný): je očarený, očarovaný, oslnený tatranskou prírodou; očarená dušauchvátenýunesenýuveličenýzastar. uvelebený (vo veľkej miere ovládnutý nadšením): hľadel na obraz celý uchvátený, unesený; byť unesený, uveličený, uvelebený krásou žienkniž.: exaltovanýextatický (prepiato nadšený): exaltované správanie herečkyvzletnýkniž. vznosný: vzletné, vznosné slovábúrlivýprudkýkniž. frenetickýexpr.: jasavýjasotný (prezrádzajúci intenzívne nadšenie): odmenili herca nadšeným, búrlivým, frenetickým potleskom; nadšené, prudké ovácie

2. naplnený hlbokým zaujatím, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadchnutýplný nadšeniaoduševnený: bol nadšeným, oduševneným zástancom reformy; som nadchnutý, plný nadšenia za správnu vec; bojoval s oduševneným zápalomzapálenýrozohnenýhorlivýrozhorlenýkniž. zanietenýpren.: ohnivýplamenný (úplne, vo veľkej miere ovládnutý nadšením): je známy ako zapálený, zanietený diskutér; ostal nadšeným, horlivým fanúšikom Interu; predniesol zapálený, zanietený, ohnivý prejavzápalistýentuziastickýfanatický (ktorý sa prudko al. veľmi nadchne): nadšený, zápalistý, fanatický obranca národa; zápalistá, entuziastická reč v parlamente


náruživý 1. silno citovo zaujatý za niečo, priveľmi oddaný niečomu; svedčiaci o silnom zaujatí • vášnivý: otec bol náruživý, vášnivý hubár (op. sviatočný); vrhol sa do práce s náruživým, vášnivým zaujatímnadšenýoduševnený (pri sústredenom zaujatí, ktoré prináša radosť, uspokojenie): herca obliehal dav nadšených, oduševnených obdivovateliek; odmenili ho nadšeným, oduševneným potleskom (op. vlažným) • horlivý (veľmi aktívne podporujúci niečo): horlivý propagátor nových myšlienoksilnýtuhý (vo veľkej miere a vytrvalo zaujatý al. oddaný; op. slabý): patril k silným vlastencom; tuhí, silní fajčiari sa nedožijú vysokého vekukniž.: zapálenýzanietený: zapálení, zanietení bojovníci za ľudské práva; zapojiť sa do náruživej, zanietenej diskusiefanatickýprepiaty (neznášanlivo al. nekriticky zaujatý): náruživý, fanatický odporca pokroku; fanatická, prepiata vieraexpr. posadnutý (neovládateľne silno zaujatý): náruživý, posadnutý poľovník

2. hlboko prežívajúci ľúbostné city; prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch; svedčiaci o ľúbostnej vášni • vášnivý: náruživý, vášnivý milenec; náruživý pohľadžiadostivýchtivý (spojený so silnou pohlavnou túžbou): upieral na dievča žiadostivé očiohnivýplamennýhorúci (obyč. o prejavoch náruživosti): ohnivý, plamenný pohľad; obsypal ju horúcimi, ohnivými bozkamirozohnenýrozpálenýrozvášnený (na istý, obyč. kratší čas): byť rozohnený, rozpálený, rozvášnený láskou

p. aj vášnivý 1


ohnivý 1. vyžarujúci oheň, pochádzajúci z ohňa; pripomínajúci oheň • rozpálenýrozžeravenýžeravý: ohnivý, rozpálený lúč; ohnivá, rozžeravená platňa; za lietadlom ostala ohnivá, žeravá čiaraplamennýplamenistýplamenitý (ktorý žiari al. horí): ohnivá, plamenná žiara

2. p. horúci 1 3. p. silný 2, tuhý 3 4. p. červený 5. p. vášnivý 1–3, náruživý 2, temperamentný


silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


temperamentný ktorý má temperament; ktorý reaguje veľmi spontánne, bezprostredne, obyč. aj prudko; svedčiaci o tom • ohnivývášnivýnáruživý: temperamentná, ohnivá žena; stisk ruky prezrádzal ohnivú, vášnivú, náruživú osobnosťživelnýnespútaný: živelné, nespútané prejavy; živelné, nespútané správanievitálnyvervný (plný životnej sily, elánu): vitálny, vervný človekbujnýbujarý (plný neovládateľnej životnej sily): bujní, bujarí mladícidynamickýživý: dynamický, živý tanec; byť veľmi živýprudkýimpulzívny: prudká, impulzívna povaha; prudké, impulzívne gestánespráv. horkokrvný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ohnivý príd.

1. rozžeravený, rozpálený, žeravý, horiaci: o-á strela, iskra, fakľa, o. stĺp, o-é železo; o-á guľa o slnku; o. dážď napr. o ohňostroji; pren. o. kôň o vlaku; o. drak o vojne; behá ako o-á strela prudko, rýchlo; o-é jazyky a) o šľahajúcom plameni, ohni; b) útočné, štipľavé reči; expr. aby ťa ohnivá reťaz opásala! (Fr. Kráľ) výraz používaný pri rozhorčení, pri kliatí; prišiel princ na o-om koči (v rozprávkach) v plameňoch;

2. horúci, pálivý; žiariaci: o. júl, o-á páľa; o-é svetlo;

3. červený ako oheň, ohnivočervený, jasnočervený, krikľavočervený: o-á farba, o-á šatka, o-á ruža; o-é vlasy; geol. o. opál; bot. fazuľa o-á;

4. spôsobujúci pálenie, rozohňujúci, rozpaľujúci, hrejúci: o-á pálenka, o-é víno;

5. plný nadšenia, zápalu, oduševnenia, vášnivý, náruživý: o. hráč, o. rečník, o-é dievča, o-á duša; o. zrak žiarivý; o-é oči prenikavé;

do ohniva: rozpáliť do o-a do žerava;

ohnivo prísl.

1. zápalisto, oduševnene, nadšene; vášnivo, náruživo: o. rečniť, hovoriť, o. ľúbiť dakoho;

2. jasno, žiarivo: o. ultramarínový (Al.);

ohnivosť, -ti ž. vášnivosť, oduševnenie, nadšenie


žhavý príd. (čes.) kniž. žeravý; horúci, vrelý, pálčivý, ohnivý: ž-é uhlíky (Ráz.); ž-é slunce (Kuk.); ž. pohľad (Tim.); ž-á túžba (Jes-á); žhavo prísl. žeravo; horúco, vrelo, pálčivo, ohnivo; žhavosť, -ti ž. žeravosť; vrelosť, pálčivosť, ohnivosť

ohnivý príd.
1. vyžarujúci oheň, pochádzajúci z ohňa, rozžeravený: Hutoreli dzecom i staršim o straškoh, o mamunoh, ohňivih hlopoh i vraškoh (Rozhanovce KOŠ); ohňivé žeľezo (Kúty SKA)
L. ohniví kotel (Čachtice NMV), ohňivá mašina (Bošáca TRČ); ohnivie kliešte (Černová RUŽ) - druh väčších kováčskych klieští na pridŕžanie spracúvaného materiálu;
F. priľecedz jag z ohňivim pecem (Dl. Lúka BAR) - prudko, rýchlo prísť, pribehnúť
2. zafarbený ako oheň, ohnivočervený: Odrazu ces cestu prebehlo psisko, ohniví jazik takto s papule mu odvisál (Trenč. Závada TRČ); Ti listi aš takú ohnivú farbu mali (Lukáčovce HLO)
F. misímo robiť, kobi ohňivá voda z ňeba padala (Klenovec RS) - za každých okolností
3. vášnivý, náruživý, temperamentný: ohňivá dziévka (Bošáca TRČ)

ohnivý príd
1. skladajúci sa, pochádzajúci z ohňa: kowacž zelezo na nakowe bige, odkud ohnjwe yskry wiskaczugj (KoB 1666); aby strela paromowa ohnywa predmenowanemu A. spolu y z geg siny uderyla (P. ĽUPČA 1698); candesco: gsem ohnjwý, horjm (WU 1750); (Pán) ohniwi plamen na rosu obratil (VP 1764); ďeň ten hnewu swet obrati w prach ohniwi (Pie 18. st)
2. (nástroj, predmet) osahujúci al. vydávajúci sršiaci oheň, (o strele) zápalný: tak chwalili a welebily Pana B. W. onimo tria mladeczy w peczy ohniweg zelezneg (TC 1631); hora Vesucius, kteraž mnohe dni ohniwe pramenj ze sebe wyhazowala (NK 1729) žeravú lávu; strela ohniwa tya uss zabila (KRUPINA 1734) blesk; ukazal se wnahle wus ohniwy a kone ohniwe a pogali ze sebu Eliassa skrze powetri do nebe (SPr 1783); táto bila jakž v pekle vimalivaná od spodku do pása v ohnivího draka bruchu (BR 1785)
L. voj o-á guľa, guľka, labda, džbánok, koláč o. teleso so zápalnou náložou: kuly ohnywych (LIETAVA 1633); swetnich dzbankow ohniwich; ohniwe labde welike (s. l. 1656); sem prinaležya: sslosar, remeselnjk zbroja, mistr ohniwjch gul, mečiar (KoB 1666); kolacže ohniwe no 2; labdy ohniwe na palycach (s. l. 1683); probolus: ohniwa gule (ML 1779); lapis thracius: kameň ohniwy; pyrites: ohniwy kameň yzkrowy kameň, kremen (KS 1763) kresací kameň, kremeň; ohnywym prawem tazany wiznal pržedne na Kaplanka a Myka a Yyra a Martina (SKALICA 1649) pri mučení ohňom
3. (o uhlí, kovovom predmete ap.) žeravý, rozpálený: wezmy tri lothy dobreho čerweneho utlčeneho liadku a rozpust ho w čisteg wode nad ohniwym uhlym (RT 17. st); nos z ochniwim zelezom prewrtagu (KrP 1760); rozpál gích (biele kamienky) a tak ohniwé hod do suda (VK 1764); sserhowe a katowsky paholcy sskripec, ohniwe ssiny, hranice dréw a gine k mučenj gsúce nástrogi chistali (VP 1764); ňekolikrát (Hadixu a Renaita) ohňivíma klešťámi pošťípali lechko a pomálu, bi tím dlžéj žili (BR 1785)
4. (o farbe al. zafarbenom predmete) majúci ohnivo žiarivú prenikavú farbu (obyč. červenú al. žltú): čerwenj mramor ohniweg barwy gest (KoB 1666); flammeus: plamenity, plamenitég bárwj aneb žlutég bárwj aneb čerwenég, ohniwég bárwj; ignicolor: ohniwy, zárhliwy (KS 1763); (zem) ohniwú čerwenost z prweho slnka swyteny prigala (PT 1778); ženske ssaty na bjle sstrafečky ohniweg barwy spusob preukazugice (Kur 18. st)
L. glej, klej o. minerálny olej, nafta: sol, lyadek, glj zmeske, glj ohnjwe wlchkosti rudnye se znowu (KoB 1666); oleum medicum: kleg (!) ohniwy (KS 1763); karbunkul ochniwy, krystal podobny sklu (KrP 1760); anthracites: karbunkl, krwawnjk ohniwy, kameň (KS 1763); lychnites: mramor ohniwy (KS 1763) červený druh mramoru; terra bituminosa: ruda ohniwá; ampelitis: lekárská zem, ruda ohnjwá (KS 1763) červená hlinka (?)
5. šíriaci žiarivý, prenikavý jas: Smrtonoš ohniweho blesku (svetlosti) okolek swug (obchádza) we dwuch letech (KoA 17. st); est ordo angelorum in ss. libris: ohniwy, z bleskem skwjcy se sw. angelé (KS 1763); Eucharis daná do ohniweho žardeny (PT 1778);
x. pren (kozy) zrak očy bistri a ohniwy magy, gako ag sluch subtilni a w noci dobre widga (PR 18. st) ostrý, prenikavý
L. náb o-é nebo deviata nebeská sféra ako sídlo svätých (vyznačujúca sa jasom a nehybnosťou): (Boh) bil gjch (anjelov) posadil na negwizssem neb ohniwem nebj (KoB 1666); empyrium caelum: wyzssy nebe, ohnywé nebe (KS 1763)
6. (o rane, o chorom tele) hnisavý: herpes: ohnjwé udúw zapálenj; pusula: krasta, prjssč, ohniwy wred; melicera: ohniwy wred z hnogem na koleňe čloweka, podobny wosku (KS 1763)
7. (o niektorých rastlinách al. tekutinách) ostro štipľavý, pálčivý, pálivý: pomračne, huste a čerwene oleum, welmy mastne a ohnjweg natury (OCh 17. st); mayorana gest prirozený ohniweho na tretym stupny (MT 17. st); horčyce černa gest ohnyweho zloženy (HL 17. st); kdis se takowa okowitka zapali, nezhori docela, gedine ohniwe častky geg se wipala (PR 18. st)
8. (o láske) veľmi mocný, plamenný, žeravý; (o koňovi) bujný, temperamentný: tak opily byl y nass serafinsky otecz, s. Frantissek, winem horliweg a ohniweg lasky k Bohu (SQ 1781); Yežssi, prepjchni srdco mé z ohniwú lásku; z ohniwu lásku preraz dussu mú (BlR 18. st); kone naturi gsu bogazliweg, kdis ale chleb z winem namoknuti gim požiwat daš, smelost weliku dostawagj a z bubnem neb trubenim ohniwegssj a čerstwegssj zostawagy (PR 18. st)
9. náb (o múre) pôsobiaci ako neprekonateľná ochrana: Gezissy Kryste, ktery gsy zaslibil, ze chcess ohnywym murem twe mile cyrkwy bity; o, Pane pokoge, ohrad gy zdi ohniwu (AgS 1708)
10. náb (o pekle, o zatratení) spaľujúci: (geho rotu) porazil a do propasty ohniwej dolu z nebe srazil (Le 1730); wás ale zlatem okrásslenych ohnjwé peklo žezere (!) (VP 1764); pohrbená ale bíwá duša w ohňiwém wečném gezeru (BN 1790); když duša jeho pochowana jest w ohňiwem mori pekelnem (CDu 18. st); -e prísl jasno, žiarivo; nadšene: oči običagňe newihlidagú, než ohňiwe (BN 1790); -osť ž silné pôsobenie nej. látky, pálivosť: (izop) swu ohnywosty tretyho stupne moc ma zahriewaty; wetssj lastowyčnyk tretyho stupne ohnywost držy; pryskernyk gest, gessto swu ohnywosty na tielo pryloženy spryskyruge (HL 17. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

dosť ohnivý, kto ťa assez brûlant, qui te
tisíc dvesto ohnivých hadov douze cents serpents de

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu