odvaha -y ž. odvážnosť, smelosť, nebojazlivosť: zbierať o-u, dodať si o-y, stratiť o-u; o. riskovať
□ mať o-u byť odvážny
odvaha -hy ž.
odvaha -hy ž. 1. ▶ vlastnosť niekoho al. niečoho konať navzdory nebezpečenstvu; syn. smelosť; op. zbabelosť: osobná o. novinára; o. ľudí riskovať svoj život; oceniť odvahu našich vojakov v Iraku; exponáty svedčiace o nezlomnej odvahe slovenského národa v Povstaní; preskúšanie odvahy psa pri diviačej zveri 2. (i s neurčitkom; na čo) ▶ odvážne, smelé správanie bez ohľadu na možnú zložitosť, náročnosť situácie al. stavu; syn. smelosť; op. opatrníckosť, bojazlivosť: prejav občianskej odvahy; podozrievať niekoho z nedostatku odvahy; zbierať, nabrať odvahu a zaklopať; nemal, nenašiel odvahu riskovať; možno raz nájde odvahu na chlapský rozhovor; situácia si vyžadovala nesmiernu odvahu a smelosť; za odvahu a statočnosť si zaslúžili úctu a uznanie 3. (i s neurčitkom) ▶ odvážne, nebojácne al. originálne správanie: fantázia a o. robiť veci inak; chýbala jej o. v obliekaní; niekoľko nadšencov spojila chuť a o. spievať
istota 1. istá, nepochybná pravda • určitosť: vedecká istota; s určitosťou niečo tvrdiť • nespornosť: nespornosť faktu • presvedčenie: s istotou, presvedčením niečo očakávať • bezpečnosť: tvrdí to so stopercentnou bezpečnosťou
2. prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k práci, k činnosti a pod.: istota v držaní tela • obratnosť • zručnosť: získať obratnosť, zručnosť v niečom • spoľahlivosť: spoľahlivosť v konaní • sebavedomie • sebadôvera • sebaistota (viera vo vlastné sily): nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty • nebojazlivosť • kniž. nebojácnosť • odvaha: stratiť odvahu • smelosť
3. p. záruka 2
odvaha nehľadenie na nebezpečenstvo • odvážnosť • smelosť: dodať si odvahu, odvážnosť, smelosť • kniž. statočnosť • odhodlanosť • kniž.: nebojazlivosť • nebojácnosť: statočnosť, odhodlanosť záchrancov • hovor. guráž: stratiť guráž • bravúra • bravúrnosť (ľahkomyseľná odvaha)
odvaha, -y ž. odvážnosť, smelosť, nebojazlivosť: mať, nemať o-u na vykonanie niečoho, nabrať si o-y, dodať niekomu o-y, vziať niekomu všetku o-u, stratiť všetku o-u; vynikať o-ou; šibeničná o. (Urb.); Sám sa teraz diví, kde sa v ňom vzalo toľko odvahy. (Kuk.)
odvaha ž. strsl, zsl smelosť, nebojácnosť: Odvaha mu za mlada veru nechíbala (Bobrovec LM); Ňevém, ďe son tú odvahu brala, ale son sa ho ňebála (Lapáš NIT)