odraz -u m.
1. odrazenie (význ. 1, 4): o. lopty, o-om sa posunúť; o. slnka na vode obraz; fyz.: uhol o-u; o. svetla, zvuku, rádiových vĺn
2. prejav, výraz, obraz: dielo je verným o-om jeho života; filoz. ústredný pojem teórie poznania vyjadrujúci výsledok i proces vzájomného pôsobenia subjektu a objektu;
odrazový príd.: o-á doska; o. mostík, môstik odrazisko i pren. východisko činnosti; o-é zrkadlo, sklo (na automobile)
odraz -zu pl. N -zy m.
odraz -zu pl. N -zy m. 1. (i od čoho) ▶ zmena smeru pohybujúceho sa predmetu po dopade na pevnú prekážku: náhodný o. puku od mantinelu; o. lopty na novom povrchu; riziko odrazu brokov z tvrdšieho materiálu; dať gól po odraze lopty od brvna; na antuke má tenisová loptička iný o. 2. (i od čoho/z čoho) ▶ krátke pôsobenie silou na pevný predmet s cieľom začať pohyb: rozbeh a o. gymnastu z mostíka; skok do diaľky s odrazom z miesta znožmo; silný o. nohami od steny bazéna; výskok s odrazom z jednej nohy; trénovať skoky i odrazy; má dobrý o.; kôň sa pred prekážkou musí odraziť, lebo od odrazu závisí zvládnutie prekážky 3. (i kde) ▶ zobrazenie na zrkadliacej ploche vznikajúce v dôsledku dopadu svetla: o. slnka na hladine; odrazy hôr v malých plesách; usmiala sa na svoj o. v zrkadle 4. iba sg. i fyz. (i od čoho) ▶ zmena smeru šírenia svetla al. zvuku na rozhraní dvoch prostredí al. po dopade na pevnú prekážku; tento optický al. zvukový jav: uhol odrazu; o. rádiových vĺn; o. zvuku od pevnej prekážky; lesk minerálu vzniká odrazom svetla od jeho povrchu 5. (i v čom) ▶ vyjadrenie, opis znázorňujúci istú skutočnosť: chýbal adekvátny o. udalosti v televíznom spravodajstve; dielo je hudobným odrazom ľudovej slávnosti; považovať oblečenie za o. spoločenského postavenia a úspešnosti 6. (i v čom) ▶ výraz, prejav niečoho, navonok prejavená spätosť, súvislosť niečoho s niečím: prieskumy verejnej mienky sú reálnym odrazom myslenia občanov; analýza spracúvaného materiálu našla svoj o. vo viacerých štúdiách; umiestnenie športovca v ankete je odrazom jeho skvelých výsledkov; Zahraničná politika je zrkadlovým odrazom jej domácej úrovne. [Slo 2008] □ nachádzať, nájsť svoj odraz v niečom odrážať sa, odraziť sa, odzrkadľovať sa, odzrkadliť sa v niečom 7. iba sg. filoz., psych. ▶ reprezentácia, prejav objektu, veci v nejakom individuálnom al. kolektívnom vedomí, základný pojem marxistickej teórie poznania: emocionálna forma odrazu skutočnosti 8. ekon. (i od čoho; k čomu; kam) ▶ výrazná, obyč. pozitívna zmena v hospodárskom vývoji: prudký o. ekonomiky; cena ropy zaznamenáva výrazné odrazy smerom nahor; pozorovať pomerne silný o. od predchádzajúcich miním; Pokles svetových búrz sa skončil a nastane odraz k lepším výsledkom. [HN 2007] 9. hud. ▶ melodická ozdoba v podobe jedného tónu (al. harmonického intervalu, akordu) nasledujúca za hlavným tónom čo najtesnejšie pred ďalším tónom zobrazovaná v menšej mierke, ako je štandardná veľkosť nôt, často používaná na konci trilku: nota odrazu ◘ fraz. publ. odraz od dna začiatok pozitívneho vývoja, psychického vývinu, zlepšenie stavu
obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románe • hovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detí • kresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, malieb • podoba: pozerá na svoju podobu v zrkadle • odraz • zrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otca • zastar. vyobrazenie
2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvár • tvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobím • panoráma • kniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatier • podoba: zážitky sformoval do hudobnej podoby • ráz • charakter • povaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasná • publ. imidž: zmeniť si imidž
3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúť • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)
4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii
5. p. metafora
odraz 1. zmena smeru po dopade • odblesk • odlesk (odraz svetla): odblesk, odlesk slnka, mesiaca na hladine • reflex: váza s ružovkastým reflexom • kniž. reflexia
2. zovšeobecnená skutočnosť • obraz: dielo je verným odrazom, obrazom básnikovho života • zrkadlo (verný odraz): umenie je zrkadlom doby • kniž. zrkadlenie: zrkadlenie faktov
3. p. ohlas 1
odrážať sa zanechávať následky, stopy • nachádzať odraz: výsledky práce sa odrážajú, nachádzajú odraz na príjmoch obyvateľstva • odzrkadľovať sa • zrkadliť sa (odrážať sa ako v zrkadle): mesiac sa odzrkadľoval, zrkadlil v rieke; v tvári sa zrkadlil hnev • prejavovať sa • zračiť sa • javiť sa: z úspechu sa mu na tvári prejavuje, zračí, javí radosť • ukazovať sa: nepriazeň počasia sa už ukazuje na úrode • kniž. reflektovať sa
ohlas 1. súhlasné reagovanie na niečo • ozvena • reakcia • echo: nájsť u niekoho ohlas, ozvenu, reakciu • kniž. ozvuk (Karvaš) • kniž. zried. ozva (Ondrejov) • poet. ozyv (Plávka, Figuli) • kniž. odraz: doba zanechala v jeho diele negatívny odraz (Brezina) • subšt. odozva
2. p. ozvena 1 3. p. výzva, vyhlásenie
odraz, -u m.
1. odrazenie sa niečoho al. niekoho od nejakej prekážky, od pevného predmetu: o. strely, o. svetla, zvuku, o. vĺn od brehu, o. nôh od zeme, o. lopty od steny; tel. o. z mostíka, o. znožmo, o. jednou nohou;
fyz. zmena smeru pohybujúceho sa telesa po náraze na nehybné teleso: uhol o-u pod ktorým sa niečo odráža;
2. obraz vzniknutý odrazením v zrkadliacej sa, lesklej ploche al. v priestore: (Dve rieky) uvideli navzájom svoj odraz na nebi. (Hviezd.) Vpíjal do seba dvojitý obraz Hradčian; skutočný a zrkadlový odraz na hladine Vltavy. (Pláv.)
3. filoz. leninská teória odrazu teória ľudského poznania, ktoré vzniká odrážaním objektívneho sveta, reálnej skutočnosti v mozgu človeka;
4. ohlas, ozvena, vplyv: Doba, v ktorej Hviezdoslav žil, zanechala negatívny odraz v jeho diele. (Brez.) Objavilo sa niekoľko diel, ktoré sa pokúšajú byť odrazom života (Horov) obrazom, zrkadlom.
5. tech. odlomenie, odštiepenie niečoho úderom: Na stanovenie tvrdosti materiálu sa používa odraz.
6. hud. malá, krátka nota za hlavnou notou, ktorá ozdobuje melódiu;
odrazový príd.: šport. o-á noha ktorou sa odráža skokan al. bežec; o. mostík odrazisko;
pren. východisko, príprava na dosiahnutie, získanie, nadobudnutie niečoho
odraz1 m. 1. odblesk, odzrkadlenie: Já son tan také tri malé sveťélká viďela, to ňebóv odraz mesáca (Lapáš NIT) 2. expr. odpor k niekomu, antipatia: Ňečekala, že budze mac ku ňej taki odras! (Krížovany PRE) 3. bán, jtrenč boľačka na päte, strhnutý otlak: Dostau̯ som odras, ňemóžem dobre choďiťi (Bánovce n. Bebr.); odraz na nohe (Bošáca TRČ)
odraz2 m. všeobecné pomenovanie bližšie neurčeného druhu obyč. chlpatých húseníc: Odras, to bola taká pekná húsenica (Šurany NZ); Odraz je chupatá húseňica (Bošáca TRČ); Odras je takí zelení a bívá najvádz na marhulách (Siladice HLO)