odkaz -u m.
1. správa odovzdaná prostredníctvom niekoho: ústny, písomný o.
2. kniž. niečo zanechané ako hodnota, dedičstvo: kultúrny, ideový, hudobný o.; o. minulosti
3. upozorňujúca poznámka: bibliografický o.; o-y na literatúru
□ nechať niekomu o. odkázať;
odkazový príd. k 3
odkaz -zu pl. N -zy m.
odkaz -zu pl. N -zy m. 1. ▶ oznámenie, správa, informácia odovzdaná niekomu prostredníctvom tretej osoby al. poštou, telefonicky, mailom a pod.: napísať, odovzdať, doručiť o.; poslať o. domov faxom; prijať súrny o.; napochytre prečítať o.; nadiktujte zrozumiteľne svoj o.!; lístok, pohľadnica s odkazom; na telefónnom záznamníku našla dva odkazy; prečo si mi nenechal o. na stole? 2. kniž. ▶ čo ostalo a preberá sa po predchádzajúcich generáciách ako hodnota, dedičstvo: o. štúrovcov; aktuálnosť kultúrneho odkazu Konštantína a Metoda; úcta k literárnemu odkazu Hviezdoslava; hlásiť sa k myšlienkovým, duchovným odkazom predkov; Odkaz minulosti je neraz prekvapujúco zúrodňujúci a ohromí aktuálnosťou a životodarnosťou. [J. Lenčo] 3. (i na čo, na koho) ▶ poznámka upozorňujúca na niečo (miesto, inú stať v knihe, v časopise a pod.), citácia: bibliografické odkazy na historické pramene; o. na oficiálnu internetovú stránku; je neetické preberať cudzie myšlienky bez odkazov na zdroj; autor svoje tvrdenie koriguje odkazom na Platóna ▷ inform. hypertextový odkaz vyčlenená časť textu odkazujúca na inú informáciu (iné URL, t. j. iný jednotný vyhľadávač zdrojov), obyč. v prostredí webových stránok, hyperlink, link
dedičstvo 1. zdedený majetok • pozostalosť: dedičstvo, pozostalosť po rodičoch • kniž. dedovizeň: otcovské dedičstvo, otcovská dedovizeň
2. výsledky práce doterajších generácií • kniž. dedovizeň: zveľaďovať dedičstvo, dedovizeň • kniž.: odkaz • posolstvo: myšlienkový, kultúrny odkaz
odkaz 1. p. správa1 2. p. dedičstvo 2
správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda
odkaz, -u m.
1. zpráva, zvesť odovzdaná (obyč. ústne) prostredníctvom tretej osoby: poslať, nechať, odovzdať niekomu o.; ísť, prísť s o-om; písomný o.; o-y redakcie rubrika v novinách al. časopisoch;
2. kniž. po smrti zanechané dielo; kultúrne, ideové dedičstvo: o. predkov, o. mŕtvych; o. Slovenského národného povstania; literárny, umelecký, kultúrny o.;
3. poznámka upozorňujúca na iné miesto, inú stať v knihe;
4. práv. darovanie majetku (obyč. v testamente)
vzkaz, -u m. (čes.) kniž. zastar. odkaz: Poslal k nemu paholka so vzkazom. (Kuk.)
odkaz m. ústne alebo písomne sprostredkovaná správa: Oddávám či otkäz od materi (Brusník REV); Ešče nán stačil poslad otkas, a jako odešiél na front, vádz zme ho ňevidzeľi (Dol. Súča TRČ) F. otkazi nosit (Lukáčovce HLO) - roznášať klebety, ohovárať, klebetiť
odkaz m, odkázanie [-ie, -í] s 1. správa (ústna, písomná) odovzdaná prostredníctvom niekoho, niečoho: w takowem krizj nic zhola anj odkazaním, ani listem mne w tom gisteho nevcziniss (RUŽOMBEROK 1601); (svedková k instantke) zassla a toto odkazanie geg oznamila (BYSTRIČKA 1761); jestli zle (sa Renaitovi vodilo), hledal bi pomoc skrz odkaz ňejaký; odkázaňí Renaitove žáden jinší jeďiňe dcéra mophtiho zrozumiť móhla (BR 1785) 2. práv niečo zanechané ako hodnota, dedičstvo: legatum: w testamenťe nechány statek, odkaz, odkázanj od ňekoho (KS 1763)