oddych -u m. prestávka v práci; pokoj po práci, odpočinok: robiť bez o-u; využiť chvíle o-u;
oddychový príd.: o. film; o. čas prerušenie hry pri basketbale ap.
oddych -chu m.
oddych -chu m. ▶ prestávka v nejakej činnosti, v práci; pokoj po práci, obyč. na osvieženie, nabratie síl; syn. odpočinok: príjemný o.; nočný o. spánok v noci; potreba duševného, telesného oddychu; nájsť si čas na o.; robiť, kráčať bez oddychu; užiť si zaslúžený o. v prírode; po jedle si dožičili trochu oddychu; po krátkom oddychu pokračujú v túre; na o. nebolo pomyslenia; fotografovanie je pre neho oddychom; Kvôli komu sa premáham, hoci sa mi žiada oddych, oddych a pokoj. [E. Farkašová]; V robote mám relatívny oddych, pretože čakám na dodávku materiálu. [InZ 1999] □ park kultúry a oddychu upravený priestor a zariadenie poskytujúce kultúrne podujatia, zábavu, poučenie a odpočinok po práci, skr. PKO
oddych pokoj po práci; prerušenie v práci • odpočinok: urobiť si krátky oddych, odpočinok • kniž. siesta (popoludňajší oddych) • prestávka • pauza (oddych pri činnosti) • kniž. spočinutie • zastar.: spočin • spočinok
oddych, -u m. prerušenie nejakej činnosti, práce, odpočinok: kráčať bez o-u, pracovať bez o-u, nedopriať si o-u; Pracujeme šesť hodín. Potom je oddych. (Hor.)
● park kultúry a oddychu zariadenie v ktorom nájdu pracujúci zábavu, poučenie a odpočinok po práci;
oddychový príd.: o. čas
oddych m. 1. csl prestávka v práci, odpočinok po práci: Misele maťi (kravy) trocha odeh a mľieko tode ňebolo veľmej hlavnuo (Čelovce MK); Pre vela roboti ňemám aňi hoďinku času na oďich (Hliník n. Hron. NB); Keď prekosíme rolu, buďme maťi oddich (Návojovce TOP); Ráno ma zas čeká, abich skoro stál, ani odih_ani otpočinek, nemá ma do opslúžit (Ružindol TRN); Tonto dome ňigdi ňeňi žánného oddichu, ždi len samá robota (Lapáš NIT); V noci, ked bul oddich, ta tam, dze me buľi, ta takoj me še zvaľiľi a spaľi (Brezina TRB) 2. spiš množstvo nápoja vypité medzi nádychom a výdychom, dúšok: A jeden pohar ňemohol vipidz na jeden odich (Buglovce LVO)
oddech- p. oddych-
oddych, čes oddech m 1. dych, dýchanie, dýchnutie: respiramen: oddych, zdechnúti; reciprocatio spiritus: oddych; suspirium: oddych, wzdychani (KS 1763); natolik geg (Telemacha) bil Hyppias ztiskl, že pro udussenj oddech nohi Telemachowe klesaty začali (PT 1796); (odvar) oddeh dobry csiny y kaszel odeymuje (RO 18. st) 2. nádych, vdych, nadýchnutie, vdýchnutie: aspiratio: nadechnúti, oddech (KS 1763) 3. výdych, vydýchnutie: adspiratio: oddych, priduch; expiratio: oddych, wydychánj, wywetrenj, wyfúkanj (KS 1763) L. spiro: dychám, oddychugem, oddych, oddychowáni berem (KS 1763) vydychujem 4. krátke prerušenie v činnosti, prestávka: interspiratio: oddych, oddychowánj, prestáwka (KS 1763) 5. citový prejav v podobe hlasného (nadýchnutia a) vydýchnutia, vzdych: gak sladké býwagú oddychi služebnjkúw božjch; nemože bywati, aby nagmeňssá také prosbička náležite wyletá aneb nagmeňssy oddych a wzdychanj k P. Bohu pobóžne wypússťené užitek nemywalo (BlR 18. st) 6. prejav (života), duša: y wssecky weci, w kterých oddych žiwota gest na zemi, zemreli (KB 1757); anima: dussa, oddych, duch, žiwot (KS 1763) L. protože (srdce) teplosty plne a lygotagjcy se bez odpočynuty žiwotnj oddech plodj (KoB 1666)