odbor -u m.
1. väčšie oddelenie inštitúcie, organizácie ap.: odbor vysokých škôl (na ministerstve školstva), bytový, zdravotnícky o. miestneho úradu
2. oblasť (význ. 3), sféra; odvetvie: vedný, výrobný o.; vybrať si o. štúdia
3. odbory -ov pomn. organizácia združujúca pracovníkov podľa prac. oblastí: zlepšiť prácu o-ov;
odborový príd. k 2, 3: o-á norma; o-á organizácia; Konfederácia odborových zväzov, skr. KOZ;
odborovo, odborove prísl.
odbor -ru L -re pl. N -ry m.
obor3 -ru L -re pl. N -ry m. 1. mat. ▶ skupina čísel: číselné obory; o. komplexných čísel; o. rovnice; definičný o. funkcie množina A, ku každému prvku ktorej je priradený prvok množiny B 2. správ. ▶ odbor; oblasť: pracovať vo svojom obore, správ. pracovať vo svojom odbore; vyznať sa v mnohých oboroch podnikania, správ. vyznať sa v mnohých oblastiach podnikania; čítať všetko z oboru histórie, správ. čítať všetko z oblasti histórie
odbor -ru L -re pl. N -ry m. 1. ▶ organizačná zložka úradu, inštitúcie, organizácie, združenia a pod., väčšie oddelenie: bytový o. miestneho úradu referát; o. školstva krajského úradu orgán štátnej správy v školstve; vedúci tlačového odboru ministerstva; predseda Jazykového odboru Matice slovenskej 2. ▶ vymedzený okruh, pole pôsobnosti; špecializovaná oblasť pracovnej, vednej al. vzdelávacej činnosti; syn. oblasť, sféra, úsek, odvetvie: vedný, výrobný o.; o. ekonomiky; študijný o. žurnalistiky; študijný program školská psychológia v magisterskom odbore psychológia; byť dobrý, byť autoritou, vyznať sa vo svojom odbore; aký je váš o. činnosti?; v akom, v ktorom odbore pracujete?; na technické odbory sa opäť hlási menej študentov ako na humanitné
oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom • krajina • kraj • kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina • zóna • pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny • areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca • končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska • revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír • rezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny • zastar.: okres (Štúr) • okrštek
2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruh • úsek • sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy • odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky • pole: pracuje na poli vedy • odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu • disciplína: vlastivedné disciplíny • hovor. fach • rámec: rámec výroby • odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov • svet: citový, myšlienkový svet • kniž. ríša: ríša rozprávok
odbor 1. organizačná zložka úradu, inštitúcie, spolku a pod. • sekcia: školský odbor, školská sekcia • referát (obyč. menšia organizačná zložka): finančný referát • oddelenie (samostatná organizačná jednotka odboru)
2. p. oblasť 2
odbor, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. väčšie oddelenie úradu, ústavu, spolku ap., sekcia: zdravotný, finančný, školský o. národného výboru; Založil sa odbor na zostavenie slovníka. (Vlč.)
2. okruh, pole pôsobnosti, odvetvie činnosti, disciplína: vedecký, umelelcký, športový o.; Ako lekár bol špecialistom skoro v každom odbore. (Jégé) Budem učiť na gymnáziu predmety svojho odboru: dejiny a filozofiu. (Urb.);
odborový príd. k 1: o. radca staršia vyššia úradnícka hodnosť
odbor m. nov. oblasť, sféra, odvetvie: Toto je odbor meďíkoveckí, čo robia z meďi (Žarnovica NB); noví remeselnícki odbor (Bobrovec LM)