odbočka -y -čiek ž.
1. odbočenie: o. na juh; reč bez zbytočných o-iek
2. niečo odbočujúce: o. potrubia; ťahať o-u plynu do bytu
3. pobočka, filiálka: založiť o-u; miestna o.
odbočka -ky -čiek ž.
odbočka -ky -čiek ž. 1. (i odkiaľ; kam) ▶ odchýlenie, odklon od myslenej čiary pohybu (na trati, ceste, vedení a pod.); miesto, kde niečo odbočuje, al. úsek odklonený od hlavného smeru; syn. odbočenie: o. doprava, doľava, vpravo, vľavo, napravo, naľavo; o. na sever, na juh; značkovaná o. k lesnej studničke, k hradu; o. od medzinárodnej magistrály; veľký počet odbočiek z diaľnice; pribrzdiť pred odbočkou; zastať na odbočke; chýba značka odbočky; Za odbočkou na Zvolen sa hmla úplne rozplynula [...]. [P. Holka]; pren. Z cesty, ktorá ešte minulý týždeň smerovala k vojne, sa teraz našla odbočka k mieru. [Slo 2003] ukázalo sa možné mierové riešenie problémov 2. (i od čoho; k čomu) ▶ odchýlenie, odklon v istej činnosti, v reči a pod.; nepridržanie sa zvolenej témy; syn. odbočenie: krátka o. od prednášanej témy; dovoliť si malú odbočku k inej téme; diskutujúci robia množstvo odbočiek; v románe zo súčasnosti sú časté odbočky do minulosti; autor skomplikoval príbeh viacerými dejovými odbočkami 3. ▶ vedľajší podnik, pobočný ústav nejakej organizácie al. inštitúcie, pobočka, filiálka: o. spoločnosti, firmy, zväzu; o. politickej strany; budovať odbočky banky po celom Slovensku; Práca žilinskej odbočky sa sústreďuje na organizovanie prednášok a seminárov, ktoré sa prevažne konajú na Vysokej škole dopravnej. [SSAV 1975] 4. eltech., tech. ▶ niečo (potrubie, vedenie) odbočujúce od hlavného, priameho (rozvodného) telesa: jednofázové, trojfázové odbočky k bytovým elektromerom z hlavného domového vedenia; elektronická súčiastka s pevnými odbočkami; ťahať odbočku plynu do domu 5. tech., stav. ▶ tvarovaná časť s otvormi vkladaná do potrubia v mieste, kde treba vytvoriť pripojenie na iné potrubie; celá takto pripojená vetva: dvojitá, sedlová o.; o. na spojenie potrubia a hadice; kanalizačné odbočky z plastu; priskrutkovať odbočku na odpadové potrubie 6. žel. ▶ miesto vetvenia železničnej trate mimo stanice; miesto na riadenie dopravy umožňujúce jazdu vlakov z jednej trate na druhú: zrušená o. vlečky; hlavná trať s odbočkami; medzi dopravne s koľajovým rozvetvením patria stanice, výhybne a odbočky 7. tel. ▶ preskok, pri ktorom telo prechádza ponad náradie al. pozdĺž náradia tak, že je k nemu nachýlené bokom: o. cez kozu, cez koňa na šírku; skákať, skočiť odbočku
odbočka 1. nepridržiavanie sa určenej témy v reči • odbočenie • odbehnutie • zried. odbeh: robiť v prejave časté odbočky, odbočenia • kniž. exkurz
2. p. pobočka
pobočka pobočný ústav, podnik, inštitúcia a pod. (op. centrála) • filiálka: pobočka, filiálka banky, poisťovne • expozitúra: expozitúra firmy • odbočka: založiť odbočku klubu filatelistov • zastar. fília: banská fília
odbočka, -y, -čiek ž.
1. odbočenie z hlavného smeru (na trati, ceste, vedení); miesto, kde niečo odbočuje: Cesta sa odbočkami predlžuje. (Šolt.);
el. tech. miesto, kde sa na základné vedenie pripája vedenie k spotrebiteľom al. k spotrebičom;
žel. miesto, kde z koľaje jednej trate odbočuje koľaj inej trate;
tech. tvarová časť potrubia, ktorá sa vkladá do potrubia v mieste, kde má odbočovať iné potrubie;
2. odbočenie v istej činnosti, v reči ap.: Andreja nevytrhla z opojenia ani táto Leklina odbočka. (Vaj.)
3. vedľajší podnik, filiálka, pobočka organizácie al. inštitúcie: o. banky, o. SČSP;
4. tel. preskok odbočmo;
odbočkový príd. k 1: o-é potrubie