ochotník -a mn. -ci m. herec zo záľuby, nie z povolania, amatér;
ochotníčka -y -čok ž.;
ochotnícky príd.: o-e divadlo;
ochotníctvo -a s.: divadelné o.
ochotnícky -ka -ke príd.
ochotnícky prísl.
ochotnícky1 -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci s divadelnou činnosťou pestovanou zo záľuby, bez nároku na honorár, nie z povolania; charakteristický pre ochotníkov; svedčiaci o ochotníctve, amatérsky; op. profesionálny: o. krúžok; ochotnícke divadlo; skúsený o. režisér; dojemná ochotnícka horlivosť; festival ochotníckych súborov; hrať v miestnom ochotníckom predstavení; v krojoch sa predstavia ochotnícki herci; Chodila som na gymnázium, ale odmalička som sa angažovala v dramatických krúžkoch a ochotníckom divadle. [BŽ 2008] 2. pejor. ▶ ktorému chýba profesijná kvalita, odbornosť, zlý, slabý: priemerná kriminálka s ochotníckymi výkonmi
ochotnícky2 prísl. 1. ▶ ako ochotník, amatérsky divadelník, amatérsky; op. profesionálne: o. vystupovať; hrávať o. divadlo; o. uvádzať najmä veselohry; Ochotnícky som im zahral v naskúšanej scénke somára. [Sme 1993] 2. expr., obyč. pejor. ▶ bez dostatočnej skúsenosti; neodborne a obyč. nekvalitne: o. sa škriepiť; A ja som naletel. Aký strašný idiot musím byť, keď som zožral tak ochotnícky zahraný kus. [D. Kováč]; Budem asi chorý, – zachripel jedného dňa nalomeným hlasom a ochotnícky zakašľal. [Rb 1984]
amatérsky 1. vykonávaný, pestovaný zo záľuby, nie z povolania (op. profesionálny) • neprofesionálny: amatérski, neprofesionálni výtvarníci • ochotnícky (obyč. v divadle, divadelníctve): ochotnícky krúžok; tradícia amatérskeho, ochotníckeho divadla
2. p. nekvalitný, povrchný, neodborný
ochotnícky p. amatérsky 1
ochotník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto vykonáva dajakú umeleckú, vedeckú a pod. činnosť zo záľuby, nie z povolania, amatér;
2. kto hráva divadlo príležitostne, zo záľuby, nie z povolania;
ochotníčka, -y, -čok, zastar. i ochotnica, -e, -níc ž.;
ochotnícky príd.: o. krúžok, súbor, o-e divadlo, o-e predstavenie;
ochotníctvo, -a str.
1. súbor ochotníkov, ochotníci;
2. ochotnícka činnosť, amatérstvo