obzor -u m.
1. viditeľná hranica, na ktorej sa obloha zdanlivo stretá so zemou; časť zemského povrchu viditeľná po túto hranicu; horizont: slnko je už za o-om
2. duš. rozhľad, horizont: mať široký o.
● byť, zjaviť sa na o-e byť aktuálnym, blížiť sa; stratiť sa z o-u zmiznúť; kniž. ďaleké o-y budúcnosť;
obzorový príd. k 1: o. uhol
obzor -ru L -re pl. N -ry m.
obzor -ru L -re pl. N -ry m. 1. ▶ zdanlivá deliaca čiara medzi oblohou a zemským povrchom al. hladinou mora; časť zemského povrchu viditeľná po túto čiaru; syn. horizont: ďaleký, vzdialený o.; na obzore vidno, rozpoznávame ľudské postavy, pasúce sa čriedy jeleňov; na severnom obzore sa týči Kriváň; slnko je ešte vysoko nad obzorom; slnce sa skláňa k obzoru, zašlo za o. zapadá, zapadlo; byť, objaviť sa, zjaviť sa na obzore byť, priblížiť sa na dohľad, ↗ i fraz.; stratiť sa, zmiznúť z obzoru stratiť sa z dohľadu, prestať byť viditeľný, ↗ i fraz.; Videl som do doliny, aj na miesto, kde som vnikol do lesov, no smerom nahor len vrcholce jedlí, ktoré vytvárali blízky obzor. [R. Sloboda]; Stál [na prove lode] meravo, bez pohnutia a pozoroval nekonečný obzor pred sebou. [J. Pronská] ▷ let. umelý obzor navigačný prístroj udávajúci polohu lietadla vzhľadom na skutočný obzor (pri zníženej al. nulovej viditeľnosti), umelý horizont 2. astron. ▶ kružnica, v ktorej vodorovná rovina pretína nebeskú sféru; syn. horizont: zvýšenie obzoru atmosférický úkaz vznikajúci zakrivením lúčov pri prechode atmosférou, keď jej hustota silne klesá s výškou 3. ▶ okruh vedomostí, znalostí, skúseností ako východisko na prijímanie a odrážanie skutočnosti; rozsah vzdelania; syn. horizont: štúdiom rozširovať, formovať svoj duchovný, myšlienkový, právny o.; kultúrne prostredie obohacovalo jeho duševný o.; bol to malomeštiak s obmedzeným, úzkym obzorom; Čítanie kníh je základom rozšírenia vedomostného obzoru človeka a na získanie bohatšej slovnej zásoby. [Bib 2004] 4. obyč. pl. obzory trochu kniž. ▶ výhľad do budúcnosti, perspektíva; syn. horizont: pred nami sú ďaleké obzory ďaleká budúcnosť; skúsenosti z praxe im vytvorili nové obzory v pracovnej kariére 5. geol. ▶ vrstva hornín určitého zloženia (s presným zastúpením skamenenín); syn. horizont: horniny obzoru; geologické mapy obzorov 6. ban. ▶ oddiel ložiska vo zvislom smere; obyč. horizontálna chodba razená od prekopu v smere sloja; syn. horizont, poschodie, slepá štôlňa: horný, dolný o.; toto banské dielo má niekoľko obzorov 7. žurn. zried. ▶ žáner vytvorený z najzaujímavejších hodnotení vybraných z tlače al. z elektronických médií a pospájaných autorským textom (obyč. s jasne vyjadreným stanoviskom), prehľad, panoráma: o. tlače, správ ◘ fraz. byť na obzore byť očakávaný, aktuálny, byť blízko (časovo i priestorovo), blížiť sa: svadba je už na obzore; objaviť sa/zjaviť sa na obzore náhle, nečakane prísť, prekvapiť, zaujať svojím príchodom, svojou prítomnosťou; niekomu sa otvorili nové obzory a) niekomu sa ukázali nové možnosti b) niekto získal nové informácie a pochopil nepoznané veci; stratiť niekoho z obzoru nemať o niekom správy, nič (nové) o niekom nevedieť; stratiť sa z obzoru (o človeku) (dlhšie) nedať o sebe vedieť
obzor 1. viditeľná hranica, na ktorej sa obloha zdanlivo stretá so zemou; časť zemského povrchu viditeľná po túto hranicu • horizont • zastar.: nebasklon • nebosklon
2. p. rozhľad 1
prehľad 1. celkové dobré poznanie niečoho • orientácia: mať v niečom prehľad, orientáciu • rozhľad (dobré vedomosti o veci): umelecký rozhľad • obzor • horizont: mať široký obzor, horizont
2. zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu: prehľad dejín literatúry • konspekt (krátky, obsažný prehľad): konspekt prednášky • sylabus (stručný prehľad): vypracovať sylabus • výpis • výpisok • výťah (zhustený prehľad): výpis, výpisok, výťah z článku • rešerš (prehľad údajov na istú tému) • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia
rozhľad 1. dobrá znalosť vecí a schopnosť hodnotiť ich • obzor • horizont: mať široký, úzky rozhľad, obzor, horizont • orientácia: bol známy svojou dobrou orientáciou • prehľad: mať o niečom prehľad
2. p. výhľad 1
obzor, -u, 6. p. -e m.
1. rovina, čiara, kde sa z istého pozorovacieho stanoviska obloha zdanlivo stýka so zemou; časť z istého stanoviska pozorovaného, pozorovateľného zemského povrchu a oblohy; horizont: vrchy splývajú s o-om; slnko sa skláňa k o-u zapadá; mesiac vyšiel nad o., nad o-om svietia hviezdy; Vynoril sa spoza obzoru i mesiac (Vám.) vyšiel. Uvidel ho miznúť ani vtáka už skoro na samom okraji obzoru. (Jégé) Autá nám úplne zakrývali obzor (Štítn.) znemožňovali výhľad; ďaleký o., pren. ďaleké o-y ďaleká budúcnosť; stratiť sa z o-u prestať byť viditeľný, pozorovateľný, pren. stratiť niekoho z o-u z dohľadu; nemať o ňom vedomosti, zprávy, nevedieť o ňom; niečo je, zjavuje sa na o-e, pren. blíži sa, očakáva sa, je časovo blízke; niečo sa zjavilo, objavilo na o-e, pren. (i o človeku) vyskytlo sa, objavilo sa; začalo účinkovať, pôsobiť; pren. otvorili sa mu (pred ním), ukázali sa mu nové, vábivé, krásne o-y perspektívy; Knieža má pred sebou široké obzory (Hor.) veľkú budúcnosť; veľké perspektívy.
2. rozsah toho, čo človek postihuje vnútornými schopnosťami, okruh znalostí, vedomostí; rozhľad: duševný, duchovný o., myšlienkový, politický, literárny o., mať široký, úzky, obmedzený, meštiacky o.; rozšíriť si o. čítaním dobrých kníh; Dieťa s obzorom tesných múrov kláštorských. (Kuk.)
3. astron. najväčší kruh, v ktorom pretína nebeskú sféru rovina kolmá na smer zemskej príťažlivosti; let. umelý o. prístroj udávajúci polohu lietadla vzhľadom ku skutočnému obzoru;
4. geol. vrstva hornín istého zloženia;
ban. výškové rozčlenenie ložiska na vodorovné smerné pásy; sústava dlhých banských diel v úrovni príslušného smerného dobývacieho pásma;
obzorový príd.