obraz -u m.
1. plošné výtvar. znázornenie skutočnosti, predstavy: o. známeho majstra; zarámovať, zavesiť o.
2. odraz skutočnosti v zrkadle, vo vode ap.: o. krajiny v jazere; televízny o. súhrn jednotlivých telev. snímok;
pren. podoba: je o-om svojho otca
3. (zrakové) dojmy, udalosti a predstavy o nich: o-y z detstva; o. biedy a skazy
4. predstava (na zákl. úvahy); názor: urobiť si o. o svete; z plánov získal o stavbe dobrý o.; lek. krvný o. rozbor zloženia krvi
5. časť dram., básnického ap. diela: dejstvo v troch o-och
6. zovšeobecnený odraz skutočnosti, predstavy v umel. diele
● expr. opiť sa pod o. (Boží) veľmi; byť v o-e orientovať sa v situácii;
obrazový príd.: o-á výstava, technika; o-é spravodajstvo; o-é poznávanie;
obrázok -zka m.
1. zdrob. k 1, 3, 4
2. malý lit. útvar: satirický o.
● pekný ako o. veľmi;
obrázkový príd.: o. časopis;
obrážtek -a m. zdrob. k 1
obrazový -vá -vé príd.
obrazový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na obraz, výtvarné (umelecké) dielo; obsahujúci (umelecké) obrazy (ako ozdobné predmety na stenu); súvisiaci s takýmito obrazmi: o. cyklus známeho maliara; o. motív známky; obrazová kompozícia; obrazové umenie 20. storočia; obrazová výstava; je majiteľom známej obrazovej galérie; zámok s prekrásnou obrazovou výzdobou, zbierkou; predaj obrazových reprodukcií; výroba obrazových líšt a rámov 2. ▶ ktorý je (zhrnutý) v podobe obrázkov, ilustrácií, fotografií a pod.; obsahujúci (knižné) reprodukcie obrazov, obrázky, ilustrácie, fotografie a pod. (samostatné al. ako doplnok textu), obrázkový: bohatý o. materiál; obrazová časť knihy, slovníka, encyklopédie; farebná obrazová publikácia o Slovensku; o. atlas živočíchov; obrazová kronika školy; Výstava prezentovala históriu pôsobenia liptovských murárov v Budapešti v podobe obrazovej dokumentácie. [ER 2003] ▷ lit. obrazová báseň básnický text graficky upravený s istým estetickým zámerom do podoby obrazu predmetu (napr. postavy, stromu), ktorého sa báseň týka, grafická báseň; žurn. obrazová žurnalistika žurnalistika pôsobiaca názornosťou, univerzálnou zrozumiteľnosťou a emotívnosťou obrazu (kresby, grafu, fotografie a pod.) 3. i elkom., inform. ▶ súvisiaci s obrazom, zrakom vnímanou skutočnosťou sprostredkovanou optickými zariadeniami, postupmi a technológiami; prinášajúci zrakom vnímateľný záznam al. priamy prenos: o. záznam; digitálny o. signál; o. snímač; o. procesor; o. bod najmenšia zobraziteľná jednotka na displeji, pixel; formáty obrazových súborov; obrazová technika; obrazová frekvencia; nízka, vysoká obrazová kvalita (napr. filmu, snímky, televízneho prijímača, fotoaparátu); obrazové spravodajstvo; prenášať, sprostredkovať grafické obrazové informácie, dáta; Dostal [román] aj obrazovú podobu, keď sa ho v roku 1922 ujali nemeckí filmári. [P. Dvořák]
obrazový p. obraz
obraz, -u, 6. p. -e m.
1. plošné znázornenie niekoho al. niečoho kresbou, maľbou, rytím, rysovaním ap., obyč. ako umelecký prejav: olejový o., maľovať o.; živý o. zostava osôb vytvárajúca nejaký symbol
● byť ako obraz (Jégé) pekný;
2. podoba odrážajúca sa v zrkadle, v skle, vo vode ap.: Tlačil som sa v rušnom zhone uzrieť svoj obraz znovu v Hrone. (Žáry); pren. Herman je pravý obraz nášho nešťastného brata (Vaj.) celkom sa mu podobá;
fyz. optický útvar majúci tie isté tvary, svetlá a tiene al. i farby ako predmet;
● hovor. spitý pod o. boží veľmi;
3. zrakový dojem, ktorý niečo al. niekto spôsobuje; predstava pred duševným zrakom: Keď vošiel, uvidel žalostný obraz. (Zgur.) Vynoril sa mu obraz z detstva. (Krno) Oživil si v pamäti obraz milej. (Ondr.) Pred očami jej mihali dávne obrazy. (Hor.) Mysľou mu prebehol obraz vlastného dvora. (Laz.)
4. tvárnosť, podoba: Ľud obraz vlasti z roka na rok mení. (Bunč.) Miestnosti boli zariadené všetky na jeden obraz (Min.) rovnako.
5. kniž. slovné vypodobnenie, opísanie, vylíčenie: podať o. o niečom; Vo Zvolenskej stolici bolo iste mnoho Nemcov, ale obraz Grünwaldom načrtnutý nie je verný. (Škult.)
6. ucelený názor, predstava o niečom: Mal jasný obraz o situácii. (Zgur.); utvoriť si o niečom al. o niekom o.;
7. časť básnického al. dramatického diela: Pieseň sa stále zosilňuje a znie až do konca obrazu. (Smrč.)
8. výrazový prostriedok básnickej reči, trópus;
9. v literatúre a umení vôbec zovšeobecnený obraz skutočnosti v umeleckom diele; výjav z ľudského života zachytený v umeleckom diele: Vytýka mu (Hečkovi) opakovanie tých istých zvratov a obrazov. (Bunč.)
10. biol. krvný o. súhrn jednotlivých druhov krviniek v krvi;
obrazový príd.
1. týkajúci sa obrazov: o-á technika; o-á kamera snímajúca obrazy;
2. obsahujúca obrazy: o-á galéria (Al.)
obraz m. 1. csl plošné výtvarné znázornenie skutočnosti: Svatie obraze ňekcela a druhie ňemá (Kociha RS); Svaté obrazi a kríž boli každej kresťanskej roďiňe (Návojovce TOP); Roskázau̯ svojímu malérovi vimalovad_dva velice piekné obraze (Jablonové MAL); Dzifki na procesiji nośiľi obras (Dl. Lúka BAR); F_kuce stol, stolki, no a obrazi za šorom buľi (Baldovce LVO) 2. podoba, tvárnosť; príklad: Veť Pán Boh náz na svoj obras stvorev (Chrabrany TOP); Pilní človeg slúží iným za obras (Bošáca TRČ) F. spití pod obraz boží (Kuchyňa MAL) - veľmi opitý; takí búl ani obras (Rochovce ROŽ) - veľmi pekný; pekní obras! (Bošáca TRČ) - iron. o situácii (príklade) nehodnej nasledovania; dondú dzírú za obrazem (Brodské SKA) - prídu potajomky; obrazový i obrazný príd. k 1 v spoj.: obrazová, obrazná dievka - ktorá na púťach, náboženských procesiách ap. nosí obrazy s náboženskými motívmi: Totie, co nośa obrazi, śe volaju obraznie dziefki (Žakarovce GEL); Obraźne dzieki nośiľi svati obraz (Dl. Lúka BAR); Obrazovo dziefki išľi z_obrazom na otpust (Markušovce SNV)
obrazný, obrazový p. obraz