obraz -u m.
1. plošné výtvar. znázornenie skutočnosti, predstavy: o. známeho majstra; zarámovať, zavesiť o.
2. odraz skutočnosti v zrkadle, vo vode ap.: o. krajiny v jazere; televízny o. súhrn jednotlivých telev. snímok;
pren. podoba: je o-om svojho otca
3. (zrakové) dojmy, udalosti a predstavy o nich: o-y z detstva; o. biedy a skazy
4. predstava (na zákl. úvahy); názor: urobiť si o. o svete; z plánov získal o stavbe dobrý o.; lek. krvný o. rozbor zloženia krvi
5. časť dram., básnického ap. diela: dejstvo v troch o-och
6. zovšeobecnený odraz skutočnosti, predstavy v umel. diele
● expr. opiť sa pod o. (Boží) veľmi; byť v o-e orientovať sa v situácii;
obrazový príd.: o-á výstava, technika; o-é spravodajstvo; o-é poznávanie;
obrázok -zka m.
1. zdrob. k 1, 3, 4
2. malý lit. útvar: satirický o.
● pekný ako o. veľmi;
obrázkový príd.: o. časopis;
obrážtek -a m. zdrob. k 1
obrázkový -vá -vé príd.
obrázkový -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na obrázok, (menší) obraz, (výtvarné) znázornenie, zobrazenie niekoho, niečoho; majúci, obsahujúci obyč. väčšie množstvo obrázkov, ilustrácií (často ako plnohodnotné zložky diela popri jeho textovej časti): o. materiál obrázky, ilustrácie, fotografie a pod.; o. časopis, kalendár, týždenník; detská obrázková knižka, biblia, skladačka; kniha má 16 strán obrázkovej prílohy; preštudovať podrobný o. návod na montáž satelitu; textový, o., zvukový formát sprostredkovania informácií; naša nová webová stránka je obrázkovejšia má viacej obrázkov ▷ hist., lingv. obrázkové písmo najstaršie písmo, ktoré sa vyvinulo z jednoduchých obrázkov predmetov a spočiatku nebolo viazané na jazyk, pojmové písmo, piktografia; lingv. obrázkový slovník slovník, v ktorom sa uvádzajú vyobrazenia prírodných a spoločenských reálií, predmetov, výrobkov a pod., spolu s pomenovaniami; film. obrázkový scenár rozkreslenie záberov literárneho scenára do okienok ako podkladov spravidla pre animovaný film
obrázkový p. obrázok
obrázok, -zka/-zku m.
1. menšia maľba, kresba al. fotografia; malý obraz: jarmočné obrázky (Jes.); náb. sväté o-y s podobizňami svätých; pren. žart. čertove o-y hracie karty
● byť ako o. pekný, šumný;
2. predstava: Ožívajú nám obrázky známych. (Taj.)
3. starší drobný literárny útvar: Robotná knižka. Dva obrázky zo života. (Taj.); humoristický o.;
obrázkový príd.
1. opatrený obrázkami, ilustrovaný: o. časopis, o-á knižka;
2. majúci ráz obrázkov: o-é písmo hieroglyfické;
obrážtek, -a m. zdrob. expr.
obrázok m. 1. csl menšia maľba al. kresba: Bola čistá obloha, tagže bolo vidiet, ako skutočne ked ho na obrázeg vezneme a odmalujeme (Pribylina LM); Virezávali rámike na obrázke (Čelovce MK); Na sceňe visá svaté obráski (Rozbehy SEN); Telo obráskvov tam mali povešaních (V. Rovné BYT); To je veľmi škaredí obrázek (Hor. Vadičov KNM); Na sceňe pot_povalu buľi povišane svate obraski (Dl. Lúka BAR) L. čertové obráski (Lukáčovce HLO) - hracie karty; čertovo obraski (Sobrance) - film premietaný v kine F. dziéča jako pekní obrázek (Bošáca TRČ), piekná jak obrázek (Brodské SKA) - veľmi pekné, pekná 2. gem, pov fotografia: Teráz musí bud obrázog na legitimácii (Rochovce ROŽ); Dala mu aj obrázok? (Nandraž REV); Mater si pozná chima z_obrázku (Brezová p. Brad. MYJ); obrážtek i obráštik m. zdrob. expr. k 1: Ako pútovuo som vám priňiesla peknie obrášťoke (Hliník n. Hron. NB); Ďe su mi tie obrášťike, śo son od vojska doňiesou̯? (Kokava n. Rim. RS); Si vezňi ten obrášček, co to biu̯ namau̯vaní (Jablonové MAL); Kúpela son si sväťí obrášťek (Čičmany ŽIL) F. krásna aňi obrášťok (Kociha RS) - veľmi pekná; obrázkový príd. k 1: Mámo aj obráskoví kalendár (Kameňany REV); Dostal obráskovú knišku (Bošáca TRČ)